Najviac predsavzatí si dávame v decembri. Prečo ich nevieme dodržať?
Koniec roka tradične patrí bilanciám našich úspechov a neúspechov v danom roku. Uvažujeme o tom, v čom sa budúci rok chceme zlepšiť, a tak si dávame predsavzatia. Medzi tie najčastejšie patria, že začneme po sviatkoch chudnúť alebo že prestaneme fajčiť. Častokrát nám však takéto predsavzatia vydržia len pár dní, prípadne týždňov a potom sa vrátime do zabehnutej rutiny. Peter Sasín, autor knihy Magická Vlna, tvrdí, že spravidla robíme aspoň jednu zo základných chýb v stanovovaní cieľov a predsavzatí.
1. Cieľ, ktorý nie je skutočne náš
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo naozaj chcete schudnúť, prečo naozaj chcete prestať fajčiť, prečo naozaj chcete mať viac peňazí? Jednou z najčastejších chýb je podľa Petra Sasína skutočnosť, že si nedávame ciele, ktoré by boli naozaj naše. „Ak človek tvrdí, že chce schudnúť, stále je možné, že to tak vnútorne necíti. Možno sa chce páčiť partnerovi, možno chce byť príťažlivý pre kolegov, možno chce mať dobrú postavu v lete. Veľakrát je to tak, že ide niekam na oslavu, takže potrebuje schudnúť do tej oslavy, aby pre ostatných vyzeral dobre. Možno sa aj on sám cíti trochu lepšie. Potom však oslava prejde a znova to nabehne naspäť. Veľakrát to zlyháva teda na tom, že si dávame ciele, ktoré chceme dosiahnuť kvôli niekomu druhému. Nepoznáme teda svoje vlastné ‚prečo‘, neméme dostatočne silnú motiváciu,“ tvrdí P. Sasín a zdôrazňuje, že pri predsavzatiach je dôležité pochopiť a uchopiť svoj motív, motiváciu, prečo to chceme urobiť.
2. Nepresná formulácia
Náš jazyk obsahuje mnoho slov, ktoré používame pri formulácii cieľov, a pritom nám skôr škodia ako pomáhajú. Asi aj vám sa stalo, že ste si dávali ciele a predsavzatia formou: „Chcem mať viac...“, „Chcem vážiť menej...“, „Chcem byť lepší v ...“ Práve v takejto formulácii sa ukrýva druhé nebezpečenstvo. Ak ste niekedy počuli o knihe alebo čítali knihu „Tajomstvo“, potom už určite viete, že hlavným motorom je naše podvedomie. A to pracuje s našimi želaniami doslovne.
„Ak je teda naším cieľom ‚mať viac peňazí‘, naše podvedomie nás počúva a snaží sa nám toto želanie čo najrýchlejšie splniť. V takom prípade človek s cieľom mať viac peňazí nájde na ceste 1 cent a pre naše podvedomie je tento cieľ splnený. Máme viac peňazí. Vtedy si povieme: ‚Nie, nie, nie, takto som to nemyslel...‘. Je veľmi dôležité byť čo najpresnejší v tom, čo pre nás znamená mať viac peňazí a podľa toho formulovať svoj cieľ,“ vysvetľuje Peter Sasín. Ten vo svojej knihe Magická Vlna nabáda čitateľa aj k tomu, aby pri stanovovaní svojich cieľov využíval všetky svoje zmysly. Potom napríklad si cieľ viažúci sa väčšie množstvo peňazí môžeme predstavovať v rovine, že slobodne cestujeme po svete a do detailov si predstavujeme ako nás slnko hreje na pokožke, čašník nám podáva obľúbený nápoj, ako tento nápoj vonia, chutí, je chladený alebo horúci, predstavujeme si ľudí, ktorí sú s nami, čo majú oblečené, o čom sa rozprávame. „Naše podvedomie nás vedie od jedného splneného cieľa k druhému, preto je dôležité ich formulovať čo najpresnejšie,“ dodáva P. Sasín.
3. Vyjadrujeme to, čo nechceme
Predstavte si, že prídete do reštaurácie a čašník sa vás spýta, čo chcete. Ak by ste mu povedali: „Nechcem vyprážané mäso, ani cestoviny, ani polievku.“ Keď vám potom čašník prinesie tatarský biftek, bude to to, čo ste chceli? Alebo budete spokojný s tým, že splnil vaše prianie a nepriniesol to, čo ste nechceli? Naše podvedomie je ako čašník, len s tým rozdielom, že nerozumie, že toto nechcete.
„Tretím z najčastejších dôvodov je to, že ľudia vyjadrujú väčšinou to, čo nechcú. Napríklad nechcem byť chudobý, nechcem byť chorý, nechcem mať nadváhu a podobne. Lenže naše podvedomie nerozumie záporu ‚ne-‘ a dokáže si predstaviť len obraz, ktorý mu dávame. Keď mu teda poviem, že nechcem byť chudobný, tak ten obraz je v danom momente tá chudoba a naše podvedomie nevie vygenerovať odraz hojnosti a bohatstva,“ vysvetľuje Peter Sasín.
