EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Každý den nové články o produktech z našeho e-shopu

 
Čo robiť, ak dieťa skončí v nemocnici
V prípade, že dieťa na dovolenke ochorie alebo utrpí úraz, odporúčame kontaktovať asistenčnú službu a tá vám poradí, kde nájdete najbližšie a najvhodnejšie zdravotné zariadenie, kde dieťa vyšetria. „Pri ambulantnom ošetrení závisí na klientovi, či si náklady za ošetrenie  uhradí sám a následne si ich nechá preplatiť v poisťovni, alebo najskôr kontaktuje asistenčnú službu a dohodne sa vopred na úhrade nákladov cez asistenčnú službu,“ vysvetľuje Judita Hitková z UNIQA. V prípade, že si klient hradí náklady sám, je nevyhnutné odložiť si všetky doklady o zaplatení vyšetrení ako aj lekárske správy, ktoré treba doručiť poisťovni.  V prípade, že stav dieťaťa je vážny a musí byť hospitalizované, poistení sú povinní kontaktovať asistenčnú službu bezprostredne po vzniku poistnej udalosti k zabezpečeniu vhodného lekárskeho zariadenia k liečbe dieťaťa (ešte pred hospitalizáciou), v krajnom prípade najneskôr 3. deň od vzniku poistnej udalosti . „V prípade hospitalizácie asistenčná služba zabezpečuje komunikáciu s miestnym ošetrujúcim lekárom, čo môže pomôcť najmä pri jazykovej bariére a zabezpečiť naozaj správnu liečbu. Zabezpečuje aj priebežný monitoring zdravotného stavu a liečby. Asistenčná služba uhradí náklady za hospitalizáciu priamo zdravotníckemu stredisku, komunikuje s vašou rodinou a ak je to potrebné, zabezpečí prevoz z nemocnice v zahraničí na Slovensko,“ vysvetľuje J. Hitková. Poistenie kryje aj náklady na ubytovanie rodiča v nemocnici, ktoré býva v zahraničných nemocniciach často spoplatené. Stáva sa tiež, že dieťa prepustené z nemocnice potrebuje ešte špeciálnu starostlivosť. „Poistenie kryje náklady aj na opatrovníka hospitalizovaného dieťaťa na hoteli v prípade skoršieho prepustenia,“  hovorí J. Hitková z UNIQA poisťovne.  
Zobraziť článok >
 
Domácnosti spotrebujú približne štvrtinu energie v únii
Európske domácnosti spotrebujú v priemere štvrtinu energie v Európskej únii. Najviac sa využíva v domácnostiach zemný plyn (36 %) a elektrina (24 %). Obnoviteľné zdroje energie zhltnú 17,5 %, nasledujú ropné produkty (11,2 %) a druhotné teplo (7,6 %). Malý podiel pokrývajú tuhé palivá (3 %).  „Európske domácnosti spotrebujú najviac energie na vykurovanie svojich príbytkov, čo tvorí až dve tretiny konečnej spotreby energie v sektore bývania. Elektrická energia využívaná na osvetlenie a väčšinu elektrických spotrebičov predstavuje zhruba 14 percent z celkovej spotreby energie,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. To však nezahŕňa využívanie elektriny na napájanie hlavných vykurovacích, chladiacich alebo varných systémov.  Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani domáce spotrebiče na varenie zhltli 5,6 % energie spotrebovanej domácnosťami, zatiaľ čo chladenie priestorov (klimatizácia) a iné konečné použitia pokrývajú  len nepatrné percento, konkrétne 0,3 % a 0,9 %. Vykurovanie priestorov domácnosti a vody predstavuje dokopy 78,9 % konečnej spotreby energie domácností. Slovenské domácnosti sa príliš v účele spotreby nelíšia od tých európskych. Najviac je využívaná energia na vykurovanie domácnosti (68,3 %), nasleduje ohrev vody (14,8 %), osvetlenie (11,7 %), varenie (5,6 %) a klimatizácia (0,1 %). Najviac využívame zemný plyn (64,5 %), nasleduje druhotné teplo (26 %), elektrinu (5,7 %), obnoviteľné zdroje energie (1,9 %), tuhé palivá (1,4 %) a ropné produkty (0,4 %). „V rámci spotrebného koša priemernej slovenskej domácnosti  tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. Od roku 2007 u nás výrazne tieto výdavky rástli. Kým pred viac ako 10 rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3 %, vlani do bola vyše štvrtina. Rástli ceny elektriny, plynu ale aj celkového nájmu,“ doplnila Buchláková.
Zobraziť článok >
 
Letná grilovačka: Horiace uhlíky z pahreby a silný vietor dokážu narobiť značné škody
Leto je čas oddychu a posedenia s priateľmi, teplé večery si niektorí už ani nevedia predstaviť bez grilovania vonku, ktoré je určite príjemnejšie ako varenie v uzatvorenej kuchyni. Aj pri varení či grilovaní na záhrade by sme však nemali zabúdať na to, že aj malá neopatrnosť môže spôsobiť značné škody na majetku či na zdraví. Horiaci plot v blízkosti grilu, víchricou zničené altánky či záhradný nábytok ale aj kuriózny prípad, keď domáci pán spadol zo stromu rovno do kotla s vriacim gulášom – to sú prípady, ktoré UNIQA eviduje z letných grilovačiek. „Mali sme v poisťovni prípad, keď počas grilovačky vplyvom vetra odskočilo viacero horiacich uhlíkov z horúcej pahreby a začal horieť tenký ratanový plot, ktorý bol v blízkosti grilu. Oheň našťastie domáci včas zaregistrovali a uhasili,“ hovorí Róbert Koch z oddelenia poistenia majetku UNIQA poisťovne. UNIQA tiež zaznamenáva každoročne stále väčší počet škôd následkom letných búrok a víchrice, ktoré sa týkajú práve vonkajšieho nábytku či oplotenia domov. Hlásenia klientov sa najčastejšie týkajú rozbitých okien, zničených plotov či dolámaných vonkajších roliet. Odfúknutý záhradný nábytok však ničil aj balkóny a presklené dvere. „Evidujeme prípady, keď silný vietor počas letnej búrky doslova vytrhol zo zeme detskú trampolínu a kompletne ju zničil, silnej víchrici padli za obeť aj drevené záhradné stoličky a používaný gril,“ hovorí R. Koch z UNIQA. Silné krupobitie zasa zničilo niekoľko záhradných domčekov a následkom silného vetra došlo k odtrhnutiu či poškodeniu striech altánkov.  
Zobraziť článok >
 
Ženy pristupujú k financiám zodpovednejšie. Majú vyššie úspory ako muži
Hoci muži sporia mesačne o 5 % viac ako ženy, práve nežnejšie pohlavie má nasporenú celkovo vyššiu čiastku, a to až o 6 %. Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne majú ženy v rámci sporenia na rezervu našetrenú sumu približne na úrovni 2000 eur. Mesačne dokážu dať bokom približne 190 eur. Analýza sa robila v máji tohto roka na vzorke viac ako 100- tisíc klientov. „Jedným z vysvetlení, prečo majú ženy našetrených viac peňazí je, že sú zodpovednejšie a nesiahajú tak na peniaze odložené bokom. Muži sú vo väčšine hlavou rodiny, financie sú v ich rukách, a preto napríklad v prípade nečakaných finančných výdavkov využívajú aj rezervy,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Najviac sporia ľudia vo veku 18 až 35 rokov, a to v priemere 235 eur mesačne. „Môže to súvisieť s tým, že najmä mladí do 25 rokov ešte bývajú doma alebo na internáte a šetria si peniaze na vlastne bývanie. Národná banka Slovenska opäť od júla sprísňuje poskytovanie hypoték. Práve pre túto vekovú kategóriu môže byť bez našetrených finančných prostriedkov problémom získať úver na bývanie,“ doplnila Buchláková. Dôchodcovia si vedia mesačne ušetriť na rezervu 110 eur, študenti stredných škôl až 180 eur. Vysokoškoláci mesačne odložia 250 eur, zamestnaní približne 210 eur. Najviac si šetria ľudia v Bratislave (320 eur), Žiline a Trnave (obe 200 eur). Najmenej v Banskej Bystrici (160 eur) či Trenčíne (170 eur).  Najlepší čas kedy si začať vytvárať rezervu je čím skôr, resp. hneď teraz. Rezerva finančných prostriedkov predstavuje základné „sebapoistenie“ pre prípad nečakaných výdavkov. Výška rezervy by mala byť minimálne na úrovni 3 mesačných výdavkov, ideálne však minimálne 6 mesačných výdavkov.  
Zobraziť článok >
 
Počet živnostníkov v únii aj na Slovensku klesá
Počet samostatne zárobkovo činných osôb na Slovensku ako aj v celej Európskej únii medziročne poklesol. Celkovo bolo za rok 2018 v únii 32,6 miliónov evidovaných živnostníkov. Predstavujú 14 % z celkovej európskej zamestnanosti. „Pokles počtu živnostníkov v únii je v desať tisíckach ročne. Na Slovensku podľa Eurostatu bolo vlani vyše 377 tisíc živnostníkov. Je to však o 5,8 tisíc menej ako rok predtým. Súvisí to aj s tým, že majú stále vysoké daňovo- odvodové zaťaženie. Mnohí živnostníci prešli na s.r.o. alebo prestúpili do zamestnaneckého pomeru,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Európsky štatistický úrad Eurostat vo svojich najnovších údajoch uviedol, že najviac živnostníkov má Grécko a Taliansko. Prevažne v oblasti turizmu. V Grécku je tretina ľudí evidovaných práve ako samostatne zárobkové osoby a v Taliansku je ich vyše 20 %. Nasleduje Poľsko (18 %)  a Rumunsko (17 %). „Na Slovensku tvoria živnostníci 15 % z celkového počtu zamestnaných osôb. Rovnako je to aj v Portugalsku a Veľkej Británii. Česko je mierne pred nami, živnostníci tvoria 16 % z celkovej zamestnanosti,“ doplnila Buchláková. Najmenej živnostníkov je v Dánsku a Luxembursku (obe 8 %) ako aj v Nemecku či Švédsku (obe 9 %).  Živnostníci v únii pracujú prevažne v oblasti služieb a predaja či ako remeselníci. Mnohí podnikajú v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybného hospodárstva.  
Zobraziť článok >