EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Každý den nové články o produktech z našeho e-shopu

 
Ženy pristupujú k financiám zodpovednejšie. Majú vyššie úspory ako muži
Hoci muži sporia mesačne o 5 % viac ako ženy, práve nežnejšie pohlavie má nasporenú celkovo vyššiu čiastku, a to až o 6 %. Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne majú ženy v rámci sporenia na rezervu našetrenú sumu približne na úrovni 2000 eur. Mesačne dokážu dať bokom približne 190 eur. Analýza sa robila v máji tohto roka na vzorke viac ako 100- tisíc klientov. „Jedným z vysvetlení, prečo majú ženy našetrených viac peňazí je, že sú zodpovednejšie a nesiahajú tak na peniaze odložené bokom. Muži sú vo väčšine hlavou rodiny, financie sú v ich rukách, a preto napríklad v prípade nečakaných finančných výdavkov využívajú aj rezervy,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Najviac sporia ľudia vo veku 18 až 35 rokov, a to v priemere 235 eur mesačne. „Môže to súvisieť s tým, že najmä mladí do 25 rokov ešte bývajú doma alebo na internáte a šetria si peniaze na vlastne bývanie. Národná banka Slovenska opäť od júla sprísňuje poskytovanie hypoték. Práve pre túto vekovú kategóriu môže byť bez našetrených finančných prostriedkov problémom získať úver na bývanie,“ doplnila Buchláková. Dôchodcovia si vedia mesačne ušetriť na rezervu 110 eur, študenti stredných škôl až 180 eur. Vysokoškoláci mesačne odložia 250 eur, zamestnaní približne 210 eur. Najviac si šetria ľudia v Bratislave (320 eur), Žiline a Trnave (obe 200 eur). Najmenej v Banskej Bystrici (160 eur) či Trenčíne (170 eur).  Najlepší čas kedy si začať vytvárať rezervu je čím skôr, resp. hneď teraz. Rezerva finančných prostriedkov predstavuje základné „sebapoistenie“ pre prípad nečakaných výdavkov. Výška rezervy by mala byť minimálne na úrovni 3 mesačných výdavkov, ideálne však minimálne 6 mesačných výdavkov.  
Zobraziť článok >
 
Počet živnostníkov v únii aj na Slovensku klesá
Počet samostatne zárobkovo činných osôb na Slovensku ako aj v celej Európskej únii medziročne poklesol. Celkovo bolo za rok 2018 v únii 32,6 miliónov evidovaných živnostníkov. Predstavujú 14 % z celkovej európskej zamestnanosti. „Pokles počtu živnostníkov v únii je v desať tisíckach ročne. Na Slovensku podľa Eurostatu bolo vlani vyše 377 tisíc živnostníkov. Je to však o 5,8 tisíc menej ako rok predtým. Súvisí to aj s tým, že majú stále vysoké daňovo- odvodové zaťaženie. Mnohí živnostníci prešli na s.r.o. alebo prestúpili do zamestnaneckého pomeru,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Európsky štatistický úrad Eurostat vo svojich najnovších údajoch uviedol, že najviac živnostníkov má Grécko a Taliansko. Prevažne v oblasti turizmu. V Grécku je tretina ľudí evidovaných práve ako samostatne zárobkové osoby a v Taliansku je ich vyše 20 %. Nasleduje Poľsko (18 %)  a Rumunsko (17 %). „Na Slovensku tvoria živnostníci 15 % z celkového počtu zamestnaných osôb. Rovnako je to aj v Portugalsku a Veľkej Británii. Česko je mierne pred nami, živnostníci tvoria 16 % z celkovej zamestnanosti,“ doplnila Buchláková. Najmenej živnostníkov je v Dánsku a Luxembursku (obe 8 %) ako aj v Nemecku či Švédsku (obe 9 %).  Živnostníci v únii pracujú prevažne v oblasti služieb a predaja či ako remeselníci. Mnohí podnikajú v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybného hospodárstva.  
Zobraziť článok >
 
Roboty nahradia tretinu pracovných miest
Robotizácia je vo svete na vzostupe. Medzinárodná federácia pre robotiku uvádza, že od roku 2013 až 2017 sa globálna výroba a predaj priemyselných robotov zvýšili o 114 %. Do roku 2021 sa očakáva, že by trh s robotmi mal každoročne vzrásť o 14 %. V roku 2021 by sa tak celosvetovo malo ročne vyrobiť viac ako 600- tisíc robotov. Ešte v roku 2001 ich ročne pribudlo zhruba 80- tisíc za rok. Na Slovensku by podľa aktuálnych údajov OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) mala práve robotizácia v nasledujúcich rokoch meniť trh práce. A to tak, že by sa nimi mala nahradiť približne tretina súčasných pracovných pozícií. „Robotizácia v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch najmenej zasiahne krajiny na severe, napríklad v Nórsku je takto ohrozených len 6 % súčasných pracovných pozícií. Najohrozenejšia je stredná a východná Európa, nakoľko tu máme veľa nízko kvalifikovanej práce na rozdiel od škandinávskych krajín, ktoré sa zameriavajú na prácu s vyššou pridanou hodnotou. Regióny, ktoré sa vyznačujú nízkou ohrozenosťou automatizáciou, sú tie, kde sú ľudia s vyšším vzdelaním, majú väčší počet pracovných miest v službách a sú viac urbanizované. Automatizácia pracovných pozícií sa líši aj v regionálnom meradle. Na Slovensku je najviac ohrozených pozícií na západe krajiny, a to až 40 % súčasných miest,“  povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. OECD ale nepredpokladá, že situácia na trhu bude pre ľudí kritická. Očakáva, že robotizácia skôr podporí tvorbu väčšieho počtu pracovných miest. Zaniknú len nízkokvalifikované pozície. Pribudnú však sofistikovanejšie, na ktoré sa budú musieť zamestnanci preškoliť. Ide napríklad o obsluhu spomínaných strojov.  
Zobraziť článok >
 
Slováci chcú aktívnu dovolenku
Dovolenka je jednou z príležitostí na to, aby sme si oddýchli fyzicky aj psychicky a začali s celkovou zmenou životného štýlu. „Ľudia plánujú v zahraničí na dovolenke predovšetkým oddychovať pri mori. Záujem o dovolenky s týmto charakterom však má klesajúcu tendenciu. Naopak, čoraz viac Slovákov vyráža na poznávacie zájazdy, na cesty spojené s objavovaním nových miest, prehliadkami pamiatok, či pobytom v prírode a viac ako štvrtina našincov sa počas dní oddychu v zahraničí plánuje venovať čisto športovým aktivitám,“ uvádza riaditeľ úseku tvorby produktov a podpory predaja Poštovej poisťovne Ondrej Reichbauer. Pri každej, nielen pri aktívnej dovolenke, si však treba dávať pozor na zranenia, minimalizovať riziko ich vzniku a s tým spojené zvýšené dovolenkové náklady. Vyvrtnutý členok na Bali, stál klienta 123 eur. „Vďaka tomu, že nezabudol na cestovné poistenie, všetky náklady mu boli preplatené. Asistenčná služba Poštovej poisťovne Europ Assistance vlani evidovala jednu zlomenú ruku v Taliansku, ktorá si, našťastie, vystačila len s ambulantným ošetrením. Tento náklad mu pokryl Európsky preukaz poistenca,“ dodáva O. Reichbauer. Medzi destinácie, z ktorých bolo vlani hlásených najviac poistných udalostí, patrí Thajsko, Grécko, Taliansko a Bulharsko. Najčastejším zdravotným problémom, ktorý dovolenkári riešili, bola gastroenteritída. Priemerný náklad na ošetrenie týchto ťažkostí predstavoval 604 eur. O niečo viac sa objavoval aj zápal dýchacích ciest, ktorý v priemere stál 734 eur. Ošetrenie boľavého zubu sa vyšplhalo na 400 eur a žlčníka v Lotyšsku na viac ako 300 eur.  
Zobraziť článok >
 
Rakovina je druhou najčastejšou príčinou úmrtí v únii
Štatistiky sú v tomto prípade neúprosné. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat je práve rakovina druhou najčastejšou príčinou úmrtí v Európskej únii. V roku 2016 išlo o 1,3 milióna ľudí.  „Až štvrtina úmrtí Európanov je spôsobená práve rakovinou. Na prvom mieste sú ochorenia obehového systému (37 %) ako je napríklad infarkt či mŕtvica. Krajiny, kde najviac ľudí umiera na rakovinu sú Holandsko (31 % zo všetkých úmrtí), Dánsko (29 %) Veľká Británia (28 %) a Francúzsko (27 %),“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Viac ako 50 % žien, ktoré podľahnú rakovine (prevažne rakovine prsníka) sú mladšie ako 65 rokov. Najviac v Slovinsku (58 %), Taliansku (57 %), Holandsku (56 %), Španielsku (54 %), Chorvátsku (53 %), Grécku a Malte (obe 51 %).  Ženy najčastejšie ochorejú na rakovinu prsníkov (16 %) a muži na rakovinu prostaty (10 %).  Až za štvrtinou všetkých úmrtí na Slovensku stojí rakovina. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú najvyššiu mieru úmrtnosti. Za rok 2016 bola najvyššie zaznamenaná práve na Slovensku, ale aj v Maďarsku a Chorvátsku. „V rámci krajín EÚ je hlavnou príčinou úmrtia ľudí na rakovinu práve rakovina pľúc (21 % zo všetkých úmrtí na rakovinu), ďalej rakovina prsníka (16 %), rakovina hrubého čreva (12 %) či rakovina prostaty (10 %) a pankreasu (6 %),“ doplnila Buchláková.  
Zobraziť článok >
 
Ako rastú ceny potravín?
Rast cien tovarov a služieb v marci tohto roka opäť zrýchlil a dosiahol úroveň 2,7 %. K zvýšeniu marcovej inflácie významne prispelo aj zdraženie potravín. Rast cien potravín totiž medziročne opäť zrýchlil a dosiahol až 3,1 %. Aj v medzimesačnom porovnaní zdraželi potraviny výraznejšie, a to až o 1,0 %. Blížia sa Veľkonočné sviatky, ktoré zvykneme tráviť v kruhu rodiny a priateľov pri plnom stole veľkonočných dobrôt. Výdavky na potraviny nám tak pred týmito sviatkami zrejme ukroja väčšiu časť z rodinného rozpočtu ako zvyčajne. Preto sme sa v aktuálnej téme zamerali na to, ako sa vyvíjajú ceny potravín a aký vývoj nás v nadchádzajúcom období čaká. Údaje pochádzajú zo Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]. Prečo potraviny zdražujú? Drahšie potraviny sú výsledkom vyšších cien vstupov (ropa, poľnohospodárske komodity, energie, príplatky za prácu v noci a cez víkendy), ale taktiež aj dôsledkom zavedenia špeciálneho odvodu pre obchodné reťazce. Podľa najaktuálnejších údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa svetové ceny potravín v marci 2019 zvýšili. Index cien potravín, zostavovaný organizáciou, v porovnaní s februárom mierne vzrástol, čím sa dostal na najvyššiu hodnotu od augusta 2018. V medziročnom porovnaní je ale nižší o -3,6 bodu. K najvýraznejšiemu medzimesačnému rastu došlo v prípade mliečnych výrobkov a mierne rástli aj ceny mäsa. Naopak nižšie ceny podľa tohto indexu zaznamenali obilniny, oleje a iné tuky, a taktiež aj cukor.  
Zobraziť článok >