EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Každý den nové články o produktech z našeho e-shopu

 
Dobré správy o Slovensku
Vlaňajší deficit tak dosiahol 0,8 % HDP, čo je o 0,2 percentuálneho bodu nižšie oproti jarnému odhadu 1 % HDP.   Už jarný odhad prekonal pôvodne rozpočtovaný schodok 1,3 % HDP. Priaznivá fáza ekonomického cyklu spojená s oživením trhu práce pomáhala zvyšovať v posledných rokoch daňové a odvodové príjmy, čo výrazne pomohlo v konsolidácii verejných financií.  Deficit verejných financií sa vlani oproti roku 2016 posunul smerom nadol o 1,4 percentuálneho bodu a mierne nižšie ako priemer eurozóny aj celkovo EÚ (1 % HDP). V rámci krajín V4 sa Slovensko umiestnilo na druhom mieste, keď nás prekonalo iba susedné Česko, ktoré vlani dosiahlo prebytok rozpočtu 1,5 % HDP. Maďarsko v roku 2017 dosiahlo deficit 2,2 % HDP, zatiaľ čo Poľsko malo vlani deficit na úrovni 1,4 % HDP.  Pozitívna správa prišla tiež ohľadom verejného dlhu Slovenska, ktorý vlani klesol o 0,9 percentuálneho bodu na 50,9 % HDP. Naďalej ostáva dlh pod hranicou 60 % HDP a výrazne pod priemerom eurozóny (86,8 % HDP).   Aktuálny odhad Ministerstva financií pre tohtoročný deficit verejných financií sa znížil na  0,6 % HDP, čo je o 0,2 percentuálneho bodu nižšie oproti pôvodnému rozpočtovanému cieľu. Náš odhad fiškálneho deficitu pre tento rok je mierne vyšší, na úrovni 0,8 % HDP. Budúci rok by podľa návrhu rozpočtu mal deficit verejných financií klesnúť na 0,1 % HDP, čo predstavuje takmer vyrovnaný rozpočet. Na príjmovej strane rozpočtu vidieť veľmi priaznivú cyklickú pozíciu slovenskej ekonomiky a oživený trh práce. Práve dobrá makroekonomická situácia a lepšia efektívnosť výberu daní výrazne navyšujú očakávané daňové a odvodové príjmy.
Zobraziť článok >
 
Stretu so zvieraťom sa nasnažte za každú cenu vyhýbať
Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Niekedy môže snaha vyhnúť s zvieraťu skončiť omnoho nepríjemnejšie ako absolvovať kolíziu. Radšej menšie zlo Vodiš sa napríklad snažil vyhnúť srnke, ktorá mu náhle skočila do vozovky. „Vodič v snahe vyhnúť sa zvieraťu prudko strhol volant, prestal ovládať vozidlo a vošiel s ním do jazera. Škoda na vozidle bola totálna, presiahla 12 000 EUR. Vodič našťastie neutrpel vážne zranenia,“ popisuje prípad M. Križan z UNIQA poisťovne. Aj na základe takýchto prípadov odborníci radia - ak už má k zrážke so zverou prísť, neoplatí sa s vozidlom manévrovať a vyhýbať sa zvieraťu vo vysokých rýchlostiach. Riskujete šmyk a tvrdý náraz do stromu alebo iného vozidla v protismere, čo môže mať často horšie následky. V prípade, že ku kolízii dôjde, okamžite kontaktujte  asistenčnú službu poisťovne, ktorá pomôže napr. s odtiahnutím vozidla, ak je nepojazdné. Určite nezabudnite privolať políciu, policajný zápis o nehode bude potrebovať poisťovňa pri riešení poistnej udalosti. Škody následkom stretu so zverou Vám poisťovňa uhradí z havarijného poistenia. Polícia tiež upozorňuje, aby vodiči po zrážke so zvieraťom nijako nemanipulovali. Právo nakladať s uhynutou zverou má totiž  len užívateľ poľovného revíru, ktorého po nehode privolá polícia. Ak by ste si uhynutú zver odviezli domov, hrozí Vám obvinenie z pytliactva.  
Zobraziť článok >
 
Dajte si pozor na žily. Sú životne dôležité!
Čas jesene, môže prekaziť nepríjemná žilová trombóza. Toto ochorenie postihuje viac ženy, no aj muži by sa mali mať na pozore. Aké sú najčastejšie rizikové faktory a ako tomuto nepríjemnému ochoreniu predchádzať? Najprv si povedzme, ako prúdi krv žilami. Odspodu nahor, teda proti gravitácii. A jeden z kľúčových mechanizmov, ktorý krv v žile v nohe posúva, je práca lýtkového svalu. Keď pracuje správne, teda sťahuje sa, žily bez problémov odvádzajú krv z nôh smerom k srdcu a pľúcam. Podkolenná žila je silná ako malíček a je obalená svalom. Je to tenkostenná štruktúra, ktorá neodolá sťahujúcemu sa svalu, takže, keď sa sval stiahne, žila sa zmačkne. V žile sú chlopničky, ktoré bránia tomu, aby sa pri zmačknutí posúvala krv smerom nadol a jediný smer je vďaka funkcií chlopni nahor. Funguje to asi takto: stiahne sa sval, stiahne sa žila, chlopnička neprepustí krv smerom nadol, ale hore. Zároveň keď sa sťah svalu uvoľní, uzatvorené chlopničky zabránia návratu krvi gravitáciou späť do nôh. Takto sa krv v žilách pumpovaním vracia späť do srdca a pľúc pre kyslík. V prípade, že sval nepracuje, prúdenie krvi sa spomalí, a to je už riziko pre vznik trombózy. Preto napríklad, ak pri dlhšom cestovaní autom alebo lietadlom sedíme s pokrčenými nohami, žila je zacvaknutá, zalomená a nepracuje správne. A môže prísť k trombóze. Vznik trombózy ohrozujú aj ďalšie rizikové faktory a väčšinou sa zvyknú združiť. Príkladom môže byť žena, ktorá cestuje lietadlom, má pokrčené nohy a je užívateľkou antikoncepcie. Práve tá môže byť výrazným faktorom ovplyvňujúcim vznik trombózy.
Zobraziť článok >
 
Slovenské lesy ohrozuje lykožrút
Posledné mesiace sme svedkami nebývalého nárastu kalamít podkôrneho hmyzu vo všetkých smrečinách Slovenska. Situácia sa radikálne zhoršila aj v regiónoch, v ktorých bol doteraz zdravotný stav smrečín na uspokojivej úrovni. Na Západnom Slovensku, v oblasti Záhoria, dochádza posledných 5 rokov k odumieraniu suchom oslabených borovicových porastov, rovnako vplyvom  podkôrneho hmyzu. Z tohto dôvodu možno očakávať v roku 2018 ďalšie navýšenie objemu dreva napadnutého podkôrnym hmyzom, objem bude pravdepodobne najvyšší za celú dobu vedenia evidencie, s vysokou pravdepodobnosťou prekročí hranicu 4 milióny metrov kubických. „Vetrové kalamity, obmedzovanie hospodárenia v chránených územiach, nedostatočne vykonávaná ochrana lesa a hygiena porastov, sucho a vysoké teploty sa stávajú spúšťačom gradácií podkôrneho hmyzu, či ide o smrečiny alebo boriny,“ povedal Ing. Jozef Vakula, PhD. z Lesníckej ochranárskej služby (LOS). Odstránenie zvyškov je riešenie „Prevenciou a obranou proti podkôrnemu hmyzu je vykonávanie dôslednej  hygieny porastov, čo znamená predovšetkým odstraňovanie tzv. aktívneho lykožrútového dreva. Podľa normy STN 482711 sa pod pojmom aktívne lykožrútové drevo rozumejú lykožrútové stromy, t.j. aktívne chrobačiare, ďalej napadnuté ležiace spracované a nespracované drevo, napadnuté lapáky a zvyšky po ťažbe napadnuté lykožrútom, v ktorých sa nachádzajú životaschopné vývojové štádiá lykožrútov. Práve neasanované zvyšky po ťažbe sú mnohokrát zdrojom podkôrneho hmyzu,“ povedal  Ing. Andrej Kunca, PhD. z LOS.      
Zobraziť článok >
 
Vysoká škola nie je lacný špás
S nástupom na vysokú školu, kedy sa vo väčšine prípadov musia mladí sťahovať desiatky kilometrov od domova a do veľkej mieri sa osamostatniť, prichádza aj prvá finančná facka. Okrem zábavy už musia rozumnejšie hospodáriť s financiami, aby si zaplatili internát či privát, stravu, štúdium a ešte im prípadne zostala rezerva. V priemere majú 273 eur mesačne, približne pätina má však menej ako 50 eur. Drahé je bývanie Takmer polovicu výdavkov vysokoškolákov tvoria náklady na bývanie a stravu. 16 % si odložia na sporenie. Na voľný čas a zábavu vyčleňujú mesačne len 12 % zo svojich príjmov. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu Slovenskej sporiteľne, v ktorom banka zisťovala finančné správanie mladých ľudí.  „Peniaze pre vysokoškolákov znamenajú prostriedok na získanie potrebných vecí, slobodu, pohodlie a zodpovednosť. Práve vysoká škola mladých naučila narábať s peniazmi,“ skonštatovala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Majú snahu pracovať Takmer všetci vysokoškoláci pravidelne alebo občas brigádujú. Ďalším zdrojom ich príjmov sú rodičia, ktorí platia ubytovanie a časť stravy. Pravidelný „sponzoring“ od rodičov priznala tretina študentov, nepravidelný 39 % z nich. Medzi ďalšie finančné zdroje patria štipendium či peňažné dary k sviatkom ako sú narodeniny alebo Vianoce. Online aktivitami si privyrába takmer každý piaty vysokoškolákov. „Len dve pätiny študentov dostávajú vreckové na účet, ostatní na ruku. Pritom 85 % vysokoškolákov už účet má. V prípade finančnej tiesne alebo nutnej finančnej pomoci sa mladí obracajú na rodičov. Väčšina z nich žije mimo rodičovského domu na internáte alebo v podnájme s rovesníkmi,“ uviedla Buchláková.        
Zobraziť článok >
 
Chcete študovať na Oxforde? Tu sa dozviete viac
Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie a pri investovaní do vzdelania to platí dvojnásobne. Nad budúcnosťou svojho dieťaťa je však dôležité zamýšľať sa systematicky už od jeho narodenia. Zažnite s cudzím jazykom „Napríklad najneskôr vo veku štyroch rokov je ideálne začať dieťa učiť cudzí jazyk, približne v 14-tich rokoch postupne profilovať jeho špecializáciu s ohľadom na budúce povolanie, v 18-tich ho pripravovať na prijímacie skúšky na vysokej škole,“ hovorí Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky, a dodáva: „Na financovanie budúceho štúdia je však najlepšie myslieť hneď po narodení. Pri dlhodobom plánovaní môže byť aj štúdium na prestížnej univerzite v zahraničí pre každého realitou.“ Poštová banka preto prichádza s unikátnym programom na podporu vzdelávania mladých s názvom #INSTUDY. Na informačnom portáli www.instudy.sk poskytuje rodičom aj študentom prehľad prestížnych svetových univerzít spolu s podmienkami a nákladmi na ročné štúdium. Rodičia tu zároveň nájdu informácie o tom, koľko im stačí mesačne sporiť, aby mohli kvalitné vzdelanie zabezpečiť aj svojim deťom. „Mnohí rodičia sú prekvapení, že študovať napríklad na Oxforde môže ich dieťa pri sporení už od 49 eur mesačne, samozrejme, ak začnú odkladať čo najskôr. Na štúdium na prestížnej a zároveň relatívne blízkej Humboldtovej univerzite v Berlíne budú mať pri sporení už od 35 eur mesačne,“ tvrdí L. Žáčková.
Zobraziť článok >
 
Inflácia stále rastie. Čo je drahšie?
Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa septembrová miera inflácie v eurozóne medziročne mierne zrýchlila na 2,1 % (z 2 % r/r v predchádzajúcom mesiaci). K rastu výrazne prispeli ceny energií, ktoré sa zvýšili o 9,5 % r/r. Ceny služieb si udržali tempo rastu 1,3 % r/r, zatiaľ čo ceny potravín, alkoholických nápojov a tabaku zrýchlili na 2,7 % r/r. Jadrová inflácia však mierne sklamala, keď zvoľnila tempo na 0,9 % r/r (z 1 % r/r). Výhľad cesty menovej politiky ECB očakáva stabilitu sadzieb na terajších úrovniach prinajmenšom  do konca leta 2019 a v každom prípade dostatočne dlho na to, aby zabezpečili zotrvanie inflácie na ceste ku cieľu ECB.  Očakávame, že prvé zvýšenie sadzieb v eurozóne (najprv depozitnej sadzby ECB) by mohlo prísť najskôr v druhej polovici roka 2019, do úvahy prichádza ako najskorší možný termín september 2019, o niečo pravdepodobnejšie sa však javí skôr október 2019 (zasadnutie vtedy by už bolo po lete). Menová politika teda ostane pomerne uvoľnená ešte minimálne rok.  Na Slovensku podľa rýchleho odhadu Eurostatu harmonizovaná inflácia v septembri dosiahla tempo 2,8 % medziročne (0,1 % medzimesačne), v súlade s našimi očakávaniami. Presná štruktúra rastu spotrebiteľských cien bude zverejnená v polovici októbra. Celkovo tento rok ťahajú infláciu nahor hlavne ceny potravín, služieb a ceny energií. Za celý rok 2018 očakávame priemer harmonizovanej inflácie na Slovensku na úrovni 2,6 %.
Zobraziť článok >
 
Slováci majú internet doma stále častejšie
Pripojenie na internet má z roka na rok viac slovenských domácností. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat ich bolo na Slovensku vlani viac ako 80 %. Najviac internetových pripojení majú na západnom Slovensku, najmenej na strednom. Ešte pred desiatimi rokmi malo internet doma 58 % domácností.  Pripojení pribúda Postupne na Slovensku narastá aj digitálna gramotnosť. „Ľudí, ktorí majú základné digitálne vedomosti, pribúda. Vlani ich bolo podľa Eurostatu na Slovensku takmer 60 %. Medzi základné digitálne vedomosti patrí okrem vyhľadávania informácií online pomocou vyhľadávača aj schopnosť komunikovať s ostatnými pomocou mobilného telefónu, emailu alebo chatu. Títo ľudia vedia takisto vytvoriť jednoduchý digitálny obsah ako texty, tabuľky, obrázky, zvukové súbory,“ spresnila Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Najdigitálnejší sú Luxemburčania, Švédi, Nóri či Dáni. Práve v týchto krajinách má takmer každá domácnosť aj pripojenie na internet. Najmenej domácností s internetom je v Bulharsku (67%), kde je aj jedna z najnižších digitálnych gramotností ľudí (29 %). Za niektorými štátmi stále zaostávame „Na Slovensku zaostávame v prípade mobilného internetu, nakoľko vlani ho využívalo 60 % Slovákov vo veku 16 až 74 rokov, čo je mierne pod priemerom v rámci krajín Európskej únie (63 %). Za posledné roky však ide o nárast, nakoľko ešte v roku 2012 využívalo internet v mobile na Slovensku štvrtina Slovákov,“ poznamenala Buchláková. Viac inklinujú k využívaniu internetu v mobile mladšie vekové kategórie a ľudia s vyšším dosiahnutým vzdelaním. Najviac využívajú internet v mobile Švédi a Holanďania (zhodne 84 %), Nóri (82 %) či Dáni (80 %).  
Zobraziť článok >