EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Každý den nové články o produktech z našeho e-shopu

 
Na vianočné nákupy minú Slováci menšiu časť príjmu ako v minulosti
Česi sú na tom vďaka silnejšiemu rastu miezd a posilneniu koruny stále lepšie ako Slováci Aj napriek rastu cien minie priemerná slovenská domácnosť za vianočné nákupy menšiu časť príjmu ako po minulé roky. Kým na Vianoce v roku 2016 minula priemerná slovenská rodina 57,3 % mesačného príjmu, v tomto roku je to 42,9 %. Česi sú na tom ešte o niečo lepšie: za vybraný kôš vianočných produktov zaplatia len 35,5 % priemernej mzdy. Dôvodom je rast platov. Vyplýva to z pravidelného predvianočného česko-slovenského cenového prieskumu, ktorý už tretí rok realizujú spoločnosti TopForex a Centrum ekonomických a trhových analýz (CETA). V Čechách rastú mesačné príjmy aj reálne mzdy výrazne rýchlejšie Kým v roku 2016 vynaložili Česi na vianočné nákupy 51,1% mesačného príjmu, v tomto roku to bolo už len 35,5%. Za výraznejším poklesom výdavkov v Čechách je rýchlejší rast reálnych miezd v porovnaní so Slovenskom. Kým v Českej republike rástli v 3. štvrťroku 2018 nominálne mzdy o 8,5 percenta, na Slovensku v rovnakom období nominálna mzda medziročne stúpla "len" o 6,1%. Rozdiel je veľký aj pri porovnaní rastu reálnych miezd: v Čechách stúpli medziročne o 6 %,  kým na Slovensku o 3,3 %. Ľuďom pracujúcim v Čechách a na Morave v porovnaní s rokom 2016 navyše pomohlo posilnenie koruny vďaka ukončeniu devízových intervencií ČNB. To sa jasne prejavilo aj na poklese cien dovážaného tovaru. Napríklad značkový tablet s pamäťou 32 GB je teraz v Česku o takmer 33 % lacnejší, než pred Vianocami 2016. Na Slovensku ten istý tablet zlacnel za rovnaké obdobie "len" o 27,5 %. "Kým vlani Čechom pomohlo posilnenie koruny o takmer 6 % voči euru, tento rok je kurz koruny o niečo slabší," konštatuje Patrik Mackových, hlavný analytik spoločnosti TopForex, ktorá sa okrem iného zaoberá obchodovaním s menami. "Oveľa dôležitejším faktorom rastu životnej úrovne však je v Čechách rast miezd. Tie za posledné dva roky narástli o 15,8 %, kým na Slovensku to bolo 11,6 %," dopĺňa Patrik Mackových.  
Zobraziť článok >
 
Najrýchlejšie rastúce vývozy hračiek v Európe
Česká republika spolu so Slovenskom sú v období po rozšírení EÚ v roku 2004 najrýchlejšie rastúcimi exportérmi hračiek v Európe. Hodnota exportov hračiek sa v oboch krajinách v porovnaní s rokom 2005 zvýšila viac ako 10-násobne. „Pozíciu európskeho lídra si Česká republika vydobyla v roku 2012, keď na tróne vystriedala Nemecko. Okrem Slovenska a Českej republiky zaznamenali v spomínanom období výrazný nárast exportov aj Estónsko, Grécko a Poľsko,“ dodáva Koršňák. Silnejúci a globalizujúci sa trh s hračkami v Európe potvrdzuje i fakt, že všetky krajiny EÚ v súčasnosti vyvážajú viac hračiek ako v roku 2005, najmenší prírastok, menej ako 5 %, pritom vykázalo Taliansko. V priemere sa vývozy hračiek oproti roku 2005 v krajinách EÚ zvýšili o 150 %. Len niečo viac ako polovičný prírastok pritom v rovnakom období zaznamenali dovozy hračiek do krajín EÚ (85 %). Deficitná bilancia sa tak síce zmiernila, krajiny EÚ však naďalej ostávajú čistými dovozcami hračiek. Takmer polovica dovozov hračiek v krajinách EÚ pochádza z mimoeurópskych krajín, ostatok tvoria vzájomné dovozy medzi krajinami EÚ. Podiel dovozov z krajín mimo EÚ pritom v posledných rokoch pozvoľna klesá, naopak vzájomný obchod s hračkami vo vnútri EÚ medzi jej členskými krajinami sa zintenzívňuje. Aj napriek tomu až 40 % dovozených hračiek do krajín EÚ má stále pôvod v Číne.
Zobraziť článok >
 
Slováci sú najväčšími milovníkmi hôr v únii
Každý štvrtý výlet Slovákov končí na horách. Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sú v prípade výletov na hory, ktoré trvajú jeden a viac dní, Slováci lídrami v rámci 28 krajín EÚ. Na opačnom konci rebríčka sa ocitlo Lotyšsko, tamojší obyvatelia iba v 1 % prípadov si na krátkodobejší pobyt vyberajú horskú turistiku.  V priemere si  si vyberá práve hory na krátkodobé či dlhodobejšie výlety až 13 % Európanov. Na druhom mieste za Slovákmi (25 %) sa umiestnili Rumuni (24 %), Francúzi a Taliani (obe rovnako 19 %). Krajiny ako Litva, Lotyšsko, Estónsko, Chorvátsko, Švédsko ale aj Dánsko či Veľká Británia majú najmenej nadšencov hôr. Výlety do hôr trvajú v priemere viac ako 6 nocí, pričom je paradoxom že najdlhší čas v kopcoch trávia Briti, viac ako 14 dní. Ďalej sú to Gréci (12 dní) a Estónci (11 dní). „Krátkodobejšie výlety Slovákov zhltnú viac peňazí ako napríklad Čechom. V priemere je to 420 eur za viac ako 4 noci. Dovolenka vytiahne z vrecka najviac peňazí Švajčiarom, a to až 1163 eur, najmenej Rumunom, a to v priemere 209 eur. Česi minú na dovolenke okolo 250 eur. Výdavky zahŕňajú ubytovanie, stravu v reštaurácii, dopravu či nákup suvenírov a podobne,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Štatistiky Eurostatu navyše ukazujú, že podiel ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova, sa postupne znižuje. „Súvisí to aj so zlepšujúcou sa finančnou situáciou našich domácností za posledné roky. Súčasne platí, že Slováci financujú svoje dovolenky skôr z úspor. Samozrejme, sú klienti, ktorí si prostredníctvom spotrebných úverov financujú aj dovolenku, no nakoľko ide o bezúčelový úver, presné štatistiky o tomto neexistujú,“ dodala Buchláková.  
Zobraziť článok >
 
Slovensko bude treťou najrýchlejšie starnúcou ekonomikou v EÚ
Debaty o zastropovaní odchodu do dôchodku na 64 rokov sa v uplynulých mesiacoch rozrástli ako huby po daždi. Je diskutabilné, či ide o zlepšenie podmienok dôchodkového systému, alebo o naháňanie politických bodov. Namiesto prijímania potrebných opatrení na zatraktívnenie súkromného sporenia sa táto téma zvrhla na preteky, kto ponúkne voličom atraktívnejšie podmienky. „Z úst politikov, ktorí podporujú ústavné zastropovanie dôchodkového veku, však nie je počuť, aké bude mať dopady na ekonomiku a  na výšku penzií. Aj keď v prípade schválenia tohto zákona bude skorší odchod do dôchodku dobrovoľný, jeho prijatie nedáva z ekonomického hľadiska žiaden zmysel,“ upozorňuje Jakub Rosa, analytik Across Private Investments. Skutočnosťou je, že obyvateľstvo starne, čím narastá tlak na verejné financie. „Podľa správy Európskej komisie (EK) sa zo Slovenska stane v nasledujúcich rokoch tretia najrýchlejšie starnúca ekonomika EÚ. V roku 2070 bude ôsma najstaršia. Dramaticky sa zmení aj počet pracujúcich na jedného dôchodcu. Kým v súčasnosti pripadá na jedného dôchodcu 3,2 pracujúceho, v roku 2070 to bude len 1,5 pracujúceho,“ konštatuje J. Rosa a dodáva, že podľa prognóz EK sa bude zvyšovať aj stredná dĺžka dožitia. „Z tohto dôvodu EK očakáva, že v rokoch 2034 - 2070 vzrastú výdavky Slovenska z dôvodu starnutia populácie o približne 3 % HDP, čo je oproti priemeru EÚ vysoké číslo,“ zdôraznil Rosa. V tomto období budú na dôchodok odchádzať silné populačné ročníky, tzv. Husákove deti.
Zobraziť článok >