Hľuzovka – diamant kuchyne
Tak nazval vzácnu odrodu hľuzovku slávny francúzsky kuchár Jean Anthelme Brillat Savarin. Spája sexi ženy, kaviár, drahé víno, luxus. Huba, za ktorú boháči neváhajú utratiť milióny dolárov, aby sa po obede iba spokojne usmiali a povedali čašníkovi: „Chutilo!“ Najdrahšia pochúťka na svete má magické vlastnosti a kde tu ju nájde aj na našom území.
Perly na tanieri
Najvzácnejšia biela, potom je tu lacnejšia čierna a u nás sa v prírode vyskytuje tá najlacnejšia verzia. Ak chcete hľuzovku, pri ktorej krútia očami blahom tí najväčší gurmáni, natrieskajte si peňaženku. Nie je nič významné, ak na francúzskych trhoch za túto maškrtu zaplatíte 3000 eur za kilo! Rodia sa pod zemou a v laboratórnych podmienkach ani neškrtnú. Každý jeden kúsok, ktorý dostanete na tanieri pochádza z panenskej prírody, vyhľadávaný špeciálne cvičenými psami a prasiatkami. Najlepšie výsledky dosahujú svine, pretože hľuzovka vydáva pach podobný feromónom samca. Asi aj preto sú im pripisované afrodiziakálne účinky. Ide chýr, že po nich splodil svojho syna aj veľký Napoleon. Skúmanie, či je to pravda alebo nie, necháme historikom, potvrdzuje to však skutočnosť, že tento pokrm berú do úst len tí najvýznamnejší ľudia planéty.
História písané hieroglyfmi
Hľuzovky poznali už faraóni v starovekom Egypte, starí Gréci i Rimania nimi hodovali vo veľkom. Nechýbali ani na hostinách, ktoré organizovali Borgiovci. V stredoveku hľuzovky považovali za synov hromu. Cirkev vtedy konzumáciu hľuzoviek zakazovala, vyhlásila ich za diablovo dielo, ako všetko drahé a rozkošnícke. Pritom ibe z biologického hľadiska o lacnú zostavu. Deväťdesiat percent jej „tela“ tvorí voda, zvyšok minerálne a aromatické látky. Ak sa pýtate, čo je teda tak drahé, že si ich dovolilo len pár najbohatších Slovákov, neodpovieme. Majú však charizmu luxusných vecí, vďaka ktorým chápeme, že rozdiel medzi žiť a žiť luxusne, môže byť nápadne obrovský.
Nejsť - vychutnávať
Hľuzovka rastie hlavne v Taliansku, Francúzsku, Španielsku, na chorvátskej Istrii. Ich obľúbené miesto je šesť až tridsaťpäť centimetrov pod povrchom. Tie najdrahšie huby však vôbec nevyzerajú vábne, pripomínajú zhnité zemiaky. V podstate žijú v symbióze s koreňovou sústavou stromov.
Tí najlepší kuchári vedia, s akým materiálom narábajú a preto hľuzovku servírujú naozaj luxusne. Biele odrody sa podávajú čerstvé, často iba v podobe pár hobliniek na tanieri. Režú sa priamo pred očami zákazníka, pričom čím viac pásikov tejto vzácnej huby si želáte, o to viac naskakujú nuly na vašej účtenke.
Čerstvé a voňavé
Biele hľuzovky sa konzumujú bez akejkoľvek prípravy, naopak tie čierne to najlepšie zo seba uvoľnia po tepelnej úprave. Už tradične najdrahšie a najkvalitnejšie hľuzovky sú mramorovo biele, z Alby v Taliansku. Ako jedlo ju však preslávili najviac Francúzi a hoci je tá z Périgordu až druhá najdrahšia, v krajine galského kohúta na ňu nedajú dopustiť. Hľuzovka má dokonca takú cenu ako vychytené umelecké diela, takže sa falšuje. Preto je dôležité, či ju ochutnáte v známej reštaurácii, alebo zastrčenej putike s podozrivou cenou. Nie je to náhoda, že zdroj falzifikátov je opäť Čína. Ich hľuzovky sa na tie dve najdrahšie náramne podobajú a rozozná ich len odborník. Čínske sú 100-násobne lacnejšie a cena odráža aj kvalitu. Ročne ich privezú do Európy asi v náklade 300 ton a často sa vmiešavajú medzi pravé hľuzovky. Skutoční milovníci si však vychutnávajú vždy len originál.
Pripravte frajerke dokonalé chuťovky na tanieri a inšpirujte sa kuchárskymi knihami na: http://knihy.eiffeloptic.sk/
