EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Každý den nové články o produktech z našeho e-shopu

 
Firmy by si mali dávať pozor Invoice fraud a elektronické krádeže
Oddelenie firmy zodpovedné za účtovníctvo a platby obdrží email od vedenia spoločnosti s urgenciou o okamžitý prevod finančných prostriedkov na účet. Email pôsobí dôveryhodne a naliehavo. Prípadne od dodávateľa služieb dostane faktúru, na ktorej figuruje iné číslo účtu príjemcu, ako býva štandardne. To sú typické príklady tzv. CEO fraudu a Invoice fraudu, ktoré sa objavujú čoraz častejšie už aj na Slovensku. ČSOB upozorňuje firmy, aby v takýchto prípadoch postupovali obzvlášť opatrne a o podobných pokusoch informovali aj svoju banku.   „Sme radi, že aj vďaka edukácii si klienti na Slovensku dávajú čoraz väčší pozor na tzv. phishingové podvody a podobné pokusy nahlasujú banke. Pokusy o tzv. CEO fraud alebo Invoice fraud nie sú zatiaľ až také časté, no ich počet na Slovensku stúpa a je nutné na ne upozorňovať. Sumy požadované v takýchto podvodných mailoch sú vysoké, rádovo sa pohybujú tisícoch až desať tisícoch eur,“ uvádza hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová. „Kybernetickí zločinci neustále hľadajú nové cesty, ako získať to, čo chcú. Pred útokmi si robia svoj prieskum, s cieľom získať informácie o dodávateľoch, o organizačnej štruktúre firmy. Navyše, prostredníctvom sociálnych sietí sa toho naozaj veľa dozvedia aj o samotných zamestnancoch. Hľadajú peniaze alebo citlivé informácie. Využívajú nepozornosť zamestnancov firmy alebo nedokonalosť interných procesov,“ dodáva Jamborová.    
Zobraziť článok >
 
Pozor, cukrovka ohrozuje stále viac Slovákov
Štatistiky ukazujú, že počet pacientov s cukrovkou stále narastá a stále ostáva veľký počet pacientov, ktorí cukrovku majú, ale nie je ešte diagnostikovaná. Aj vďaka tomu patrí Slovensko medzi krajiny s najvyšším počtom amputácií končatín alebo ich častí, ktoré súvisí práve s týmto ochorením. „Nielenže sa počet amputácií neznižuje, stále narastá,“ upozorňuje na tento závažný problém MUDr. Petr Vařejka z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.  „Častokrát to v ambulancii vidíme, že pacienti prídu k lekárovi až v momente, kedy je priam nemožné končatinu zachrániť, chýbajú viaceré vyšetrenia, ktoré musíme doplniť. Preventívne prehliadky pritom môžu mnoho ochorení zachytiť v skorom štádiu a pacientovi môžeme pomôcť,“ zdôrazňuje. K liečbe diabetickej nohy sa v bloku vyjadril aj MUDr. Miroslav Širila z Angiologického oddelenie Fakultnej nemocnice Trenčín. „Ischemický defekt na rozdiel od neuropatického je bolestivý. Neuropatický defekt ide častokrát bez bolesti, nachádza sa často na plante a prstoch. Niečo medzi tým je neuro-ischemický defekt. Je to rozsiahlejší defekt. Nebolestivý a gangréna je často vlhká,“ začal vysvetľovanie M. Širila. „Pacient s diabetom má svoje špecifiká. Častokrát k nám prichádza neskoro, pretože nemá bolesti. Cievne steny sú tuhé a postihnutá býva mikrocirkulácia,“ doplnil svoju prednášku a vysvetlil diagnostiku takýchto pacientov: „Odoberieme anamnézu, vyšetríme periférne pulzácie, prítomnosť deformít a ďaľšie.“ Zdôraznil, že pri chirurgickej liečbe týchto defektov, revaskularizácii, je dôležité, aby bol defekt ošetrený a končatina stabilizovaná – „čistá noha“. Angiologické vyšetrenie je odporúčané všetkým pacientom s cukrovkou a už vyvinutým defektom na dolnej končatine. Následná endovaskulárna liečba diabetickej nohy umožňuje „opraviť“ viacero rôznych problémov v cievnom systéme končatiny a predísť prípadnej amuptácii.      
Zobraziť článok >
 
Ako šetriť viac peňazí?
Základné pravidlo je, že sporiť by ste mali z toho, čo dostanete na začiatku mesiaca, nie z toho, čo vám zostane na jeho konci. Pretože sa ľahko môže stať, že vám nezostane nič. Praktické je nastaviť si trvalý príkaz, ktorý vám bude vždy po termíne výplaty posielať peniaze na sporiaci účet, tak, aby ste na ne nemali dosah a neminuli ich na veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujete. Nevyhnutnou súčasťou projektu „Ako ušetriť“ je domáci audit výdavkov, aby ste vedeli koľko a na čo míňate. Jednoduchou pomôckou je spísať si všetky príjmy a výdavky na papier či do počítača. Značná časť výdavkov je pravidelného charakteru a vieme ich definovať prakticky okamžite, iné sa nevyskytujú až tak často, prípadne ich výška kolíše. Preto je dobré ich sledovať aspoň 2-3 mesiace, zapisovať si jednotlivé položky a skúsiť ich rozkategorizovať (bývanie, strava, doprava, drogéria, kultúra, koníčky a pod.). Následne je možné zamerať sa na hľadanie úspor. Okrem identifikácie nadbytočných výdavkov je dobré si  stanoviť limity pre jednotlivé skupiny výdavkov a tie dodržiavať. Ušetriť sa dá napríklad zdieľaním vecí s rodinou, priateľmi či susedmi. To dobre funguje najmä pri veciach občasného použitia, ako je napríklad vŕtačka či strešný nosič na auto. Nakupovať treba plánovane, nie impulzívne a preto by pri nakupovaní mal byť samozrejmosťou nákupný zoznam. „V obchode sa často sa necháme zlákať výhodnou ponukou na niečo, čo reálne nepotrebujeme, prípadne bez čoho sa vieme bez problémov zaobísť. Alebo kupujeme veci, ktoré použijeme len raz a potom nám doma zbytočne zaberajú miesto. Často tiež platíme za rozsah služieb, ktorý je nad naše reálne potreby – napríklad káblovka, internet, mobilný paušál,“ radí Buchláková.
Zobraziť článok >
 
Slováci začínajú investovať
Postoj Slovákov k investovaniu ako sú cenné papiere, akcie, dlhopisy či fondy sa v medziročnom porovnaní zlepšil. Štvrtina Slovákov má na investovanie kladný názor, približne polovica sa vyjadrila neutrálne a štvrtina má voči investovaniu negatívne nastavenie. Tri štvrtiny ľudí, ktorí by investovali do takýchto produktov, sa cítia dobre informovaní o rizikách spojených s investovaním peňazí do cenných papierov, akcií či dlhopisov. „Približne 4 z 10 Slovákov považujú investičné produkty za dobrú alternatívu k sporiacemu účtu. Rovnaký počet respondentov tvrdilo, že banky vykonávajú dobrú prácu v poradenstve ako zaobchádzať s peniazmi a zvyšovať ich aktíva, rovnaký počet ľudí vie o rôznych možnostiach investovania peňazí,“ doplnila Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.   Čoraz viac Slovákov si odkladá peniaze na sporiaci bankový účet (67 %), nasleduje životné kapitálové poistenie (52 %), do dôchodkových pilierov (40 %), nehnuteľností (23 %) či do spomínaných rôznych fondov a akcií (21 %). „Šetriť, a ak je možné aj investovať, je rozumné z dlhodobého hľadiska. Ľudia by v tomto prípade mali myslieť na akúsi zálohu. Ideálne je mať finančnú rezervu aspoň na tri až 6 mesiacov, ktorá umožní prekonať nepriaznivé obdobie napríklad v prípade straty zamestnania či vážnejšej choroby alebo úrazu. Ak si už ľudia chcú požičiavať, tak zodpovedne, aby príjem nielenže vykryl mesačnú splátku, ale aby zostalo aj niečo navyše, čo sa odloží bokom,“ skomentovala Buchláková.      
Zobraziť článok >
 
Bude tento rok Black Friday lámať rekordy aj na Slovensku?
V roku 2018 vychádza tzv. Black Friday, teda čierny piatok na 23. november 2018. Od svojej pôvodnej tradície, ktorá vznikla v USA a Kanade sa však postupne odchýlil. Už netrvá len deň, ale často aj celý týždeň, počas ktorého spoločnosti ponúkajú výrazné zľavy. V zahraničí to sú týždne alebo dokonca celý mesiac ako minulý rok predviedol globálny gigant Amazon.com. Čierny piatok vznikol ako aktivita obchodníkov ešte v šesťdesiatych rokoch a kľúčovým sa stal deň po sviatku Vďakyvzdania (Thanksgiving). Hlavným zámerom Black Friday je naštartovať vianočné nakupovanie a presmerovať zákazníkov do obdobia dostatočne vzdialeného od predvianočného náporu. Nejde tak o bežný výpredaj, kedy si obchodník uvoľňuje sklady pred Vianocami. Aj ceny počas Black Friday môžu byť u jedného obchodníka vyššie ako u konkurencie a je na zákazníkoch, aby si výhodnosť svojho nákupu zvážili. Bežne sú ako zľavnené ponúkané nižšie rady alebo výbehové modely elektroniky. Podobný účel – presmerovať nákupy mimo predvianočnú špičku – majú aj rôzne dni dopravy zdarma. „Zákazníci na Slovensku citlivo reagujú na zľavy, akcie a výhodné nákupy. Stabilne medzi takéto aktivity patrí aj doprava zdarma, ktorá má vždy úspech,“ hovorí Alexander Jančo, CEO Zásielkovňa.sk a dodáva: „Reakciou e-commerce na Black Friday, ktorý vymysleli kamenné predajne, je Cyber Monday, ktorý nasleduje hneď v pondelok po Čiernom piatku. V súčasnosti sa obe tieto aktivity viac či menej prelínajú.“ 
Zobraziť článok >
 
Prečo študovať v zahraničí?
Dôvody pre prácu alebo štúdium v zahraničí sú viaceré – patria k nim hlavne platové ohodnotenie v zahraničí, technická a iná vybavenosť pracoviska a s tým spojené pracovné možnosti (hlavne v technických smeroch, vede a výskume), ako aj kvalita štúdia v zahraničí. Častokrát zohrá svoju rolu aj výška miery nezamestnanosti a ponuky práce v regióne, z ktorého odišli. V tomto aspekte však vidieť v posledných rokoch viditeľný posun smerom k lepšiemu, napojený na dobrú cyklickú pozíciu slovenskej ekonomiky a vývoja na trhu práce (rast zamestnanosti, pokles miery nezamestnanosti a následný tlak z uťahujúceho sa trhu práce na rast miezd).  K istému návratu Slovákov zo zahraničia naspäť na Slovensko prichádza, hlavne v posledných dvoch rokoch. Trend sa zlepšuje a migračné saldo sa dostalo do pozitívnych hodnôt, avšak s pomocou cudzincov prichádzajúcich za prácou na Slovensko. Stále máme problém prilákať naspäť vysokokvalifikovaných Slovákov zo zahraničia. Práve v období utiahnutého trhu práce a nedostatku kvalifikovaných pracovníkov na niektoré pozície by sa nám tzv.brain gain, čiže príliv mozgov zo zahraničia zišiel a pomáhal by prispievať k našej lepšej konkurencieschopnosti.  Cesta podpory kvalitného výskumu a vývoja, ako aj školstva, by nám mohla pômocť napredovať v inováciach a prispievať k udržateľnému ekonomickému rastu, ktorý zvyšuje životnú úroveň obyvateľov.  
Zobraziť článok >
 
Výskum a vývoj ako kľúčový cieľ EÚ
Výskum a vývoj právom patria k prioritám EÚ vďaka svojej nevyhnutnosti pre dlhodobý udržateľný rozvoj krajín. Prínosy výskumov prispievajú k lepšej kvalite života a pomáhajú vytvárať vhodné podmienky pre ekonomický rast. Mnohokrát sa dokonca aj objavy spočiatku vnímané ako náhodné ukázali ako veľmi užitočné (napr. penicilín). Empirické výskumy poukazujú na závislosť rastu produktivity krajiny od hrubých domácich výdavkov na výskum a vývoj vyjadrených ako percento HDP (napr. Coccia 2009). Lisabonská stratégia EÚ stanovila štátom únie ako cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj. Keďže tento cieľ nebol do pôvodného termínu roku 2010 splnený, stratégia Európa 2020 ho znovu adoptovala ako jeden z piatich kľúčových cieľov. Napriek tomu je naďalej pre väčšinu krajín EÚ problematické tento cieľ spĺňať. Podľa údajov Eurostatu to v roku 2016 (zatiaľ posledný dostupný údaj)  splnili  iba dve krajiny: Švédsko a Rakúsko (veľmi tesne pod touto hranicou boli Nemecko a Dánsko). Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili Lotyšsko a Rumunsko, ktoré na výskum a vývoj v roku 2016 vynaložili menej ako 0,5 % HDP.  Ako sme na tom? Slovensko v roku 2016 (čo je najnovší dostupný údaj z Eurostatu) vyčlenilo na výskum a vývoj 0,79 % HDP, čo je menej ako 1,18 % z roku 2015 a 0,88 % HDP z roku 2014. Naďalej tak naše výdavky na výskum a vývoj ostávajú pod Lisabonským cieľom. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky je slovenská úroveň výdavkov na výskum a vývoj najnižšia. Bližšie k cieľu EÚ sú Česi s 1,68 % HDP, za nimi nasledujú Maďari (1,21 % HDP) a potom Poliaci (0,97 % HDP). Keď sa pozrieme na výdavky na výskum a vývoj v pomere k obyvateľstvu jednotlivých krajín, na Slovensku to v roku 2016 predstavovalo 118 Eur. V Česku to bol viac ako dvojnásobok, na úrovni 281 Eur na obyvateľa.  Z krajín V4 sa na výskum a vývoj použilo menej peňazí v prepočte na obyvateľa iba v Poľsku (108 Eur). Pritom v tom istom roku sa napríklad vo Švédsku na výskum a vývoj použilo až 1537 Eur na obyvateľa, či v susednom Rakúsku 1255 Eur na obyvateľa.
Zobraziť článok >
 
Euro Slovákom viac dalo ako vzalo
Ako hlavný prínos prijatia eura označovali podnikatelia predovšetkým zmazanie kurzových rozdielov a zjednotenie meny, zjednodušenie obchodu a administratívy. „Pri otázke, ak by sa malo opätovne rozhodovať o mene, by si v priemere 9 z 10 opýtaných opäť vybrala euro. Viac ako polovica firiem, až 56% z nich, pritom doteraz nevníma žiadnu slabú stránku prijatia eura.,“ doplnil Koloman Buzgó, riaditeľ Divízie riešení pre korporátnych klientov ČSOB.  Na druhej strane, v priemere 4 z 10 opýtaných hovorili o vnímanom náraste cien a kurzových rozdieloch. „Rast celkovej cenovej hladiny pred a po zavedení eura sa zatiaľ dramaticky nelíši. V troch rokoch po sebe sme dokonca čelili síce malej, ale predsa len deflácii,,“ zhodnotil hlavný ekonóm ČSOB na Slovensku Marek Gábriš. Presne opačný pohľad majú na euro podnikatelia v Českej republike. Podobný prieskum totiž realizovala  vlani aj sesterská ČSOB v Českej republike. Proti prijatiu eura sa vtedy vyslovilo až 59% zástupcov podnikateľov z radov živnostníkov, malých, stredných a veľkých firiem. „Podpora prijatia eura je dlhodobo ešte nižšia medzi obyvateľmi. Ľudia vnímajú problémy eurozóny a jej nejasného smerovania a dlhodobo preferujú posilňujúcu korunu,“ doplnil počas tlačovej konferencie analytik ČSOB V Českej republike Peter Dufek. A ako by sa podnikatelia na Slovensku postavili k téme euro, ak by sa malo o spoločnej mene opäť rozhodovať?  Spolu 86% opýtaných by opäť uprednostnilo európsku menu.      
Zobraziť článok >
 
Na Slovensku sú podnikatelia spokojní s eurom
Prieskum spokojnosti podnikateľov s prijatím eura bol súčasťou merania tzv. Indexu očakávaní firiem, ktorý ČSOB realizuje dvakrát ročne. Prostredníctvom neho zisťuje aktuálne nálady malých a stredných podnikateľov, ako aj veľkých firiem, ich plány do budúcnosti ako aj celkovú spokojnosť s ekonomickým vývojom. Aktuálny index  dosiahol hodnotu 22,9 bodu a oproti predošlému polroku sa mierne znížil (z 31,3 bodu). Hodnota indexu môže dosahovať hodnotu od -100 do +100 bodov, a preto dosiahnutý výsledok stále indikuje prevažujúci optimizmus malých a stredných podnikateľov a firiem. Index sa skladá z troch subindexov – sleduje očakávaný dopytu, rozvoj investícii a plány rozširovať alebo obmedzovať podnikanie. Pokles nastal iba v prípade vývoja očakávaného dopytu pre posledný kvartál roka, čo znížilo výsledky celkového indexu. „Môže za tým byť sezónnosť na prelome tretieho a štvrtého štvrťroka usudzujúc podľa obdobného indexu v ČR. Avšak sentiment podnikateľov sa môže uberať aj západnejším smerom a sledovať postupné ochabovanie predstihových ekonomických indikátorov v eurozóne. Slovensko však čaká nábeh novej automobilky, čo bude dodatočný stimul,“ dodal Marek Gábriš. Naopak, v prípade českých podnikateľov je optimizmus v oblasti očakávaného dopytu o niečo vyšší. „Firmy v poslednom roku v dôsledku nedostatku zamestnancov a naplnenosti kapacít viacmenej nestíhajú. Predlžuje sa doba vybavenia zákazky a ekonomika sa vlastne dostáva na hranice svojich možností. Bez ďalších investícii sa to už nezaobíde,“ doplnil Peter Dufek. V ďalších subidexoch zostávajú podnikatelia podobne optimistickí ako začiatkom roka. „Napríklad v oblasti investícii.  Až 40%  oslovených zástupcov slovenských firiem ich plánuje do konca roka zvyšovať. Ak sa pozrieme na najmenšie podniky a živnostníkov, podobný optimizmus zdieľa až 63 % z nich,“ spresnila Dáša Polláková.    
Zobraziť článok >