EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Každý den nové články o produktech z našeho e-shopu

 
Rakovina je druhou najčastejšou príčinou úmrtí v únii
Štatistiky sú v tomto prípade neúprosné. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat je práve rakovina druhou najčastejšou príčinou úmrtí v Európskej únii. V roku 2016 išlo o 1,3 milióna ľudí.  „Až štvrtina úmrtí Európanov je spôsobená práve rakovinou. Na prvom mieste sú ochorenia obehového systému (37 %) ako je napríklad infarkt či mŕtvica. Krajiny, kde najviac ľudí umiera na rakovinu sú Holandsko (31 % zo všetkých úmrtí), Dánsko (29 %) Veľká Británia (28 %) a Francúzsko (27 %),“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Viac ako 50 % žien, ktoré podľahnú rakovine (prevažne rakovine prsníka) sú mladšie ako 65 rokov. Najviac v Slovinsku (58 %), Taliansku (57 %), Holandsku (56 %), Španielsku (54 %), Chorvátsku (53 %), Grécku a Malte (obe 51 %).  Ženy najčastejšie ochorejú na rakovinu prsníkov (16 %) a muži na rakovinu prostaty (10 %).  Až za štvrtinou všetkých úmrtí na Slovensku stojí rakovina. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú najvyššiu mieru úmrtnosti. Za rok 2016 bola najvyššie zaznamenaná práve na Slovensku, ale aj v Maďarsku a Chorvátsku. „V rámci krajín EÚ je hlavnou príčinou úmrtia ľudí na rakovinu práve rakovina pľúc (21 % zo všetkých úmrtí na rakovinu), ďalej rakovina prsníka (16 %), rakovina hrubého čreva (12 %) či rakovina prostaty (10 %) a pankreasu (6 %),“ doplnila Buchláková.  
Zobraziť článok >
 
Ako rastú ceny potravín?
Rast cien tovarov a služieb v marci tohto roka opäť zrýchlil a dosiahol úroveň 2,7 %. K zvýšeniu marcovej inflácie významne prispelo aj zdraženie potravín. Rast cien potravín totiž medziročne opäť zrýchlil a dosiahol až 3,1 %. Aj v medzimesačnom porovnaní zdraželi potraviny výraznejšie, a to až o 1,0 %. Blížia sa Veľkonočné sviatky, ktoré zvykneme tráviť v kruhu rodiny a priateľov pri plnom stole veľkonočných dobrôt. Výdavky na potraviny nám tak pred týmito sviatkami zrejme ukroja väčšiu časť z rodinného rozpočtu ako zvyčajne. Preto sme sa v aktuálnej téme zamerali na to, ako sa vyvíjajú ceny potravín a aký vývoj nás v nadchádzajúcom období čaká. Údaje pochádzajú zo Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]. Prečo potraviny zdražujú? Drahšie potraviny sú výsledkom vyšších cien vstupov (ropa, poľnohospodárske komodity, energie, príplatky za prácu v noci a cez víkendy), ale taktiež aj dôsledkom zavedenia špeciálneho odvodu pre obchodné reťazce. Podľa najaktuálnejších údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa svetové ceny potravín v marci 2019 zvýšili. Index cien potravín, zostavovaný organizáciou, v porovnaní s februárom mierne vzrástol, čím sa dostal na najvyššiu hodnotu od augusta 2018. V medziročnom porovnaní je ale nižší o -3,6 bodu. K najvýraznejšiemu medzimesačnému rastu došlo v prípade mliečnych výrobkov a mierne rástli aj ceny mäsa. Naopak nižšie ceny podľa tohto indexu zaznamenali obilniny, oleje a iné tuky, a taktiež aj cukor.  
Zobraziť článok >
 
Zdieľaná ekonomika sa v únii začína rozmáhať. Slováci najviac využívajú ubytovanie
lani až 19 % Európanov využívalo zdieľanú ekonomiku. Najčastejšie využívali zdieľané ubytovanie, najmä izby, apartmány, domy či vidiecke chaty, pričom si to objednávali prostredníctvom webu alebo aplikácií. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat využívajú zdieľané ubytovanie najčastejšie Luxemburčania (44 %) či Íri a Malťania (obe 26 %). „Slováci sa postupne doťahujú na priemer únie. Vlani až 18 % Slovákov využilo zdieľané ubytovanie doma či v zahraničí. Predbehli sme napríklad aj Českú republiku, kde iba 5 % ľudí využíva túto formu ubytovania,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Podobne ako v Česku sú na tom ľudia na Cypre (iba 3 % ľudí využíva zdieľané ubytovanie, Litve (7 %), Grécku, Rumunsku a Slovinsku (všetky 8 %) či Bulharsku (9 %).  V prípade Slovenska ide o mierny medziročný rast záujmu o tieto formy zdieľanej ekonomiky. Najčastejšie sa u nás využíva ubytovanie a doprava. „Príkladom by nám mohli ísť škandinávskej krajiny, kde zhruba štvrtina ľudí funguje takýmto spôsobom. Výrazne si vďaka tomu šetria náklady. U nás je tento systém zatiaľ v plienkach. Slováci majú väčšinou obavy, či je ubytovanie, ktoré je ponúkané u niekoho doma, dostatočné chránené pred možnými komplikáciami. A to v podobe zrušenia ubytovania zo strany majiteľa na poslednú chvíľu, nižšieho štandardu ubytovania a podobne,“ doplnila Buchláková.  „Netreba sa však toho obávať. Jednotlivé platformy, či už poskytujúce ubytovanie alebo dopravu majú už zavedené reputačný systém, a to jednak zo strany poskytovateľa ako aj zákazníka. Dokonca je to zaistené aj rôznymi formami poistenia na oboch stranách,“ skomentovala Buchláková. Napríklad platforma RelayRiders, kde ľudia môžu požičať svoje auto alebo si prenajať cudzie vozidlo, ponúkajú poistenie škody pre ich jazdcov.  
Zobraziť článok >
 
Dosiahli už ceny nehnuteľností svoje predkrízové maximá?
Napriek citeľnému rastu cien sú nehnuteľnosti stále v priemere o -5,3 % lacnejšie v porovnaní s ich historickým maximom z roku 2008. Znamená to, že meter štvorcový nehnuteľnosti je lacnejší o -80 eur oproti roku 2008. Aj tu ale veľa závisí od typu nehnuteľnosti. Zatiaľ čo ceny domov sú nižšie oproti predkrízovým úrovniam o vyše -8,5 % [resp. o -108 eur za m2], tak byty už ceny z roku 2008 prekročili, a to o takmer desatinu [resp. o 155 eur za m2]. Drahšie ako pred 10 rokmi sú pritom všetky typy bytov. Najvýraznejší „náskok“ majú veľké byty, keďže 4 – izbové byty sú drahšie o vyše 16 % a 5 – izbové o takmer 15 % ako v roku 2008. To znamená, že za tieto byty si priplácame až viac než 200 eur za meter štvorcový. Dvojizbové a trojizbové byty sú o 10 až 12 % drahšie ako v predkrízovom roku 2008 a najmiernejší rast zaznamenali jednoizbáky. Tie sú síce tiež drahšie ako v roku 2008, ale „len“ o zhruba 8 %. Priemerné ceny nehnuteľností sú aktuálne nižšie ako ich predkrízové maximá vo väčšine našich regiónoch. Najvýraznejšie, až o -17 %, zaostávajú ceny v Prešovskom kraji a následne v Banskobystrickom kraji [o -9 %]. Naopak, predkrízové úrovne najviac prekročili nehnuteľnosti v Trnave a okolí, ktoré sú aktuálne drahšie o vyše 5 %. Viac ako pred 10 rokmi zaplatia za byt aj obyvatelia v nitrianskom regióne, ale len o 0,5 %. Ceny v Bratislave a okolí sú na rovnakých úrovniach ako boli pred 10 rokmi.
Zobraziť článok >