EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Sport

 
Pozor na lyže. Nehôd na lyžiach pribúda aj u nás doma
Počty úrazov na slovenských zjazdovkách sa za posledné roky nevyvíjajú pozitívne. Podľa štatistík úrazovosti Horskej záchrannej služby nehôd na lyžiach stále pribúda. Kým pred dvomi rokmi zaevidovali 1620 úrazov na lyžiach, o rok neskôr to bolo o takmer 300 viac a v uplynulej sezóne to bolo až 2035 nehôd. „Počet úrazov na lyžiarskych svahoch každoročne stúpa. Najlepšou prevenciou je dodržiavanie pravidiel uvedených v Bielom kódexe a používanie zdravého rozumu. Najväčší deficit bezpečnosti je v rýchlej a bezohľadnej jazde lyžiarov. Už tradične sú v najväčšom počte zastúpené úrazy horných a dolných končatín, či už ide o zlomeniny alebo vykĺbenia. Pribúdajú však aj ťažké úrazy,“ povedal Jozef Richnavský z Horskej záchrannej služby. Ako ďalej dodal, nosenie lyžiarskej prilby sa udomácňuje už aj na slovenských zjazdovkách, čo je veľmi pozitívny trend. Nehôd na lyžiach pribúda aj u nás doma Počty úrazov na slovenských zjazdovkách sa za posledné roky nevyvíjajú pozitívne. Podľa štatistík úrazovosti Horskej záchrannej služby nehôd na lyžiach stále pribúda. Kým pred dvomi rokmi zaevidovali 1620 úrazov na lyžiach, o rok neskôr to bolo o takmer 300 viac a v uplynulej sezóne to bolo až 2035 nehôd. „Počet úrazov na lyžiarskych svahoch každoročne stúpa. Najlepšou prevenciou je dodržiavanie pravidiel uvedených v Bielom kódexe a používanie zdravého rozumu. Najväčší deficit bezpečnosti je v rýchlej a bezohľadnej jazde lyžiarov. Už tradične sú v najväčšom počte zastúpené úrazy horných a dolných končatín, či už ide o zlomeniny alebo vykĺbenia. Pribúdajú však aj ťažké úrazy,“ povedal Jozef Richnavský z Horskej záchrannej služby. Ako ďalej dodal, nosenie lyžiarskej prilby sa udomácňuje už aj na slovenských zjazdovkách, čo je veľmi pozitívny trend.  
Zobraziť článok >
 
Slováci sú najväčšími milovníkmi hôr v únii
Každý štvrtý výlet Slovákov končí na horách. Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sú v prípade výletov na hory, ktoré trvajú jeden a viac dní, Slováci lídrami v rámci 28 krajín EÚ. Na opačnom konci rebríčka sa ocitlo Lotyšsko, tamojší obyvatelia iba v 1 % prípadov si na krátkodobejší pobyt vyberajú horskú turistiku.  V priemere si  si vyberá práve hory na krátkodobé či dlhodobejšie výlety až 13 % Európanov. Na druhom mieste za Slovákmi (25 %) sa umiestnili Rumuni (24 %), Francúzi a Taliani (obe rovnako 19 %). Krajiny ako Litva, Lotyšsko, Estónsko, Chorvátsko, Švédsko ale aj Dánsko či Veľká Británia majú najmenej nadšencov hôr. Výlety do hôr trvajú v priemere viac ako 6 nocí, pričom je paradoxom že najdlhší čas v kopcoch trávia Briti, viac ako 14 dní. Ďalej sú to Gréci (12 dní) a Estónci (11 dní). „Krátkodobejšie výlety Slovákov zhltnú viac peňazí ako napríklad Čechom. V priemere je to 420 eur za viac ako 4 noci. Dovolenka vytiahne z vrecka najviac peňazí Švajčiarom, a to až 1163 eur, najmenej Rumunom, a to v priemere 209 eur. Česi minú na dovolenke okolo 250 eur. Výdavky zahŕňajú ubytovanie, stravu v reštaurácii, dopravu či nákup suvenírov a podobne,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Štatistiky Eurostatu navyše ukazujú, že podiel ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova, sa postupne znižuje. „Súvisí to aj so zlepšujúcou sa finančnou situáciou našich domácností za posledné roky. Súčasne platí, že Slováci financujú svoje dovolenky skôr z úspor. Samozrejme, sú klienti, ktorí si prostredníctvom spotrebných úverov financujú aj dovolenku, no nakoľko ide o bezúčelový úver, presné štatistiky o tomto neexistujú,“ dodala Buchláková.  
Zobraziť článok >
 
Trombóza je nenápadná. Následky môžu byť fatálne
Dĺžka ciev, teda tepien, žíl a vlásočníc je v ľudskom tele asi 100 až 150 tisíc kilometrov. Ak by sme si ich predstavili ako diaľnice, cesty I., II. a III. triedy či poľné cesty, srdce a pľúca ako náš domov, kam sa každý deň vraciame a našu krv ako premávku, ktorá môže byť hustejšia i priechodnejšia, šanca, že sa niekde stane „nehoda“, je pomerne vysoká. Keď sa „upchá“ cesta, tak nás to v tom lepšom prípade zdrží, horšie je, ak sme účastníkmi nehody. Prvý problém je nedokrvenie Nášmu srdcu trvá približne minútu, kým okysličí celý objem našej krvi. Táto sa následne musí dostať ku všetkým orgánom a tkanivám. Ak sa na ich ceste „do práce“ vytvorí trombóza, vzniká nedokrvenie daného tkaniva alebo orgánu. V prípade, že sa jedná o srdcovú tepnu, prejaví sa to srdcovým infarktom, v prípade mozgovej tepny cievnou mozgovou príhodou. Uvoľnenie ja nový druh rizika Na spiatočnej ceste môže krvná zrazenina zablokovať žilu, ktorá odvádza odkysličenú krv z tkanív naspäť do srdca a pľúc, teda žilová trombóza. Tá môže byť nebezpečná tým, že sa môže uvoľniť, z miesta svojho vzniku vycestovať a zaplávať v smere prúdenia krvi do pľúc a spôsobiť pľúcnu embóliu, ktorá môže byť aj život ohrozujúca. Ak teda na cestách nepremávajú vozidlá tak, ako by mali a vznikajú zápchy, tak aj pri žilovej trombóze krv neprúdi v žilách tak ako by mala. Stagnujte, až sa v určitom mieste vyzráža. Lekári poznajú tri základné predpoklady pre vznik žilovej trombózy, a to zmena v zložení krvi (napr. vplyvom ochorenia, častokrát onkologického), zmena kvality cievnej steny (poškodenie jej výstelky, narušenie jej nezmáčavého povrchu), alebo spomalenie prúdenia krvi v žile (t.j. stáza, stagnácia prietoku krvi). „Žilová trombóza je ochorenie, ktoré nikoho ‚nediskriminuje‘ a vybrať si môže každého z nás. Dôležité je vedieť, kedy môžeme byť ohrození a komunikovať o tom so svojím lekárom. Všeobecne sa za vysoké riziko považuje dlhodobý pobyt v nemocnici s upútaním na lôžko, chirurgický zákrok, napríklad  operácia bedrového kĺbu alebo kolena, onkologické ochorenie, predovšetkým ak je spojené aj s potrebou užívania chemoterapie, ale aj srdcové zlyhávanie“ hovorí doc. MUDr. Juraj Maďarič z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave: „Rizikom  sú však aj dlhé lety alebo dlhá cesta automobilom, ktoré sú spojené s nedostatkom pohybu, ak sa trombóza objavuje aj v blízkej rodine, ale aj užívanie medikamentov na báze estrogénu, obezita, tehotenstvo, či fajčenie.“
Zobraziť článok >
 
Bojový šport, ktorý je vhodný pre každého muža
Bojové umenie sa prirodzene spája s mužmi, ale ani ženy síce nie sú outsiderkami, ale pre muža sa obité päste predsa len hodia o niečo lepšie. A aký šport si vybrať? Karate je rozhodne správnou voľbou. Zušľachťuje telo aj ducha Karate nie je len o bezbrehom bitkárčení. Práve naopak. Podľa prastarej tradície je karate umenie, ktorá je síce bojové, ale hlavne je zamerané na kultiváciu schopností samotného človeka, ktorý sa boju učí. Preto ak hľadáte šport, pri ktorom porastiete aj osobnostne, je to karate. Skultivujete si telo Karate je unikátnym športom aj preto, že pri tréningu budete kultivovať rýchlosť, výbušnosť, svaly, celé svoje telo. To znamená, že sa stanete nielen bojovnejším, ale predovšetkým fyzicky zdatnejším aj viac atraktívnym. Prestanete sa báť Už pre vás niekto, kto, vyziapuje v bare nebude strašiakom. Budete si môcť mu povedať niekedy aj ručne stručne, aby si s vami nezačínal. Karate je navyše krásny šport, ktorý sa trénuje v kimone. A kimono samo osebe vyžaruje rešpekt. Ak hľadáte to správne, poradíme vám. Kimono na karate Merco je vyrobené z kvalitnej 100% bavlny, v tradičnom bielom prevedení. Kimono sa ponúka v rozmeroch podľa veľkosti postavy od 130 do 200 cm. Súčasťou kimona je aj biely pás. Pri výbere veľkosti kimona dbajte na to, aby nebolo príliš voľné, pretože vám potom môže sťažovať techniku pri cvičení. Kimono nájdete TU: https://www.eshopeiffel.sk/  
Zobraziť článok >
1