Tyto webové stránky přizpůsobujeme na míru vám. Na základě vašeho chování na webu personalizujeme jeho obsah a zobrazujeme vám relevantní nabídky a produkty a také analyzujeme vaše chování na webu, abychom mohli zlepšovat naše služby nebo pro vás připravovat služby nové. Toho docilujeme užíváním souborů cookies a dalších síťových identifikátorů, které mohou obsahovat osobní údaje. My a partneři máme k těmto údajům na vašem zařízení přístup nebo je ukládáme. Kliknutím na tlačítko „Souhlasím“ vyjádříte svůj souhlas s užitím souborů cookies a s užitím a předáním údajů o chování na webu pro zobrazení cílené reklamy na sociálních sítích a v reklamních sítích na dalších webech našich partnerů. Nastavení cookies, personalizace a reklamy si můžete změnit kliknutím na tlačítko „Upravit“. Více informací o zpracování údajů a našich partnerech naleznete na této stránce.
EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Rodina a děti

 
Do troch rokov sa musí viac ako polovica zamestnaných preškoliť
Do roku 2022 bude nutné, aby sa 54 % súčasných zamestnancov preškolilo. Viac ako tretina z nich musí absolvovať tréning v trvaní viac ako 6 mesiacov, 9 % z nich musí absolvovať školenia v dĺžke jedného roka, 10 % ľudí musí získať nové zručnosti tréningami či školeniami po dobu viac ako jedného roka.  Ukázala to analýza Svetového ekonomického fóra. Najžiadanejšou zručnosťou na trhu práce bude v budúcich rokoch analytické myslenie a inovatívnosť.  „Trh práce si celosvetovo ale aj na Slovensku bude postupne vyžadovať viac zručností v oblasti technológií a programovania. Rastie dopyt po IT špecialistoch. Zamestnávatelia však budú vyžadovať od zamestnancov aj kreativitu, originalitu a kritické myslenie. Do popredia sa dostáva flexibilita a komplexné riešenie problémov,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Analýza predpokladá, že približne polovica všetkých rekvalifikácií zamestnancov bude vo firmách realizovaná prostredníctvom interných oddelení, približne štvrtina prostredníctvom súkromných poskytovateľov odbornej prípravy a približne pätina prostredníctvom verejných vzdelávacích inštitúcií. „Očakáva sa, že približne 34 % rekvalifikácií, ktoré majú byť poskytnuté priamo zamestnávateľmi, budú platné aj mimo danej firmy. Tieto akreditované kurzy významne podporia zvyšovanie kvalifikácie podnikov a zlepšia výsledky ich pracovníkov. Tieto zistenia vyzdvihujú budúcu úlohu spoločností ako vzdelávacích organizácií,“ skomentovala Buchláková. Postupne sa bude dostávať do úzadia trvalý pracovný pomer, pričom do popredia sa môže dostať najímanie dočasných pracovníkov alebo samostatne zárobkové osoby.    
Zobraziť článok >
 
Slovensko bude treťou najrýchlejšie starnúcou ekonomikou v EÚ
Debaty o zastropovaní odchodu do dôchodku na 64 rokov sa v uplynulých mesiacoch rozrástli ako huby po daždi. Je diskutabilné, či ide o zlepšenie podmienok dôchodkového systému, alebo o naháňanie politických bodov. Namiesto prijímania potrebných opatrení na zatraktívnenie súkromného sporenia sa táto téma zvrhla na preteky, kto ponúkne voličom atraktívnejšie podmienky. „Z úst politikov, ktorí podporujú ústavné zastropovanie dôchodkového veku, však nie je počuť, aké bude mať dopady na ekonomiku a  na výšku penzií. Aj keď v prípade schválenia tohto zákona bude skorší odchod do dôchodku dobrovoľný, jeho prijatie nedáva z ekonomického hľadiska žiaden zmysel,“ upozorňuje Jakub Rosa, analytik Across Private Investments. Skutočnosťou je, že obyvateľstvo starne, čím narastá tlak na verejné financie. „Podľa správy Európskej komisie (EK) sa zo Slovenska stane v nasledujúcich rokoch tretia najrýchlejšie starnúca ekonomika EÚ. V roku 2070 bude ôsma najstaršia. Dramaticky sa zmení aj počet pracujúcich na jedného dôchodcu. Kým v súčasnosti pripadá na jedného dôchodcu 3,2 pracujúceho, v roku 2070 to bude len 1,5 pracujúceho,“ konštatuje J. Rosa a dodáva, že podľa prognóz EK sa bude zvyšovať aj stredná dĺžka dožitia. „Z tohto dôvodu EK očakáva, že v rokoch 2034 - 2070 vzrastú výdavky Slovenska z dôvodu starnutia populácie o približne 3 % HDP, čo je oproti priemeru EÚ vysoké číslo,“ zdôraznil Rosa. V tomto období budú na dôchodok odchádzať silné populačné ročníky, tzv. Husákove deti.
Zobraziť článok >
 
Len na Slovensku sa zhoršila nerovnosť mužov a žien
Najnovšie výsledky Indexu rodovej rovnosti ukazujú, že rozdiely medzi mužmi a ženami sa v Európskej únii postupne znižujú. Slovensko však bolo jedinou krajinou únie, v ktorej sa za desať rokov situácia síce len mierne, ale zhoršila.  Index rovnosti, ktorý zverejňuje Eurostat, skúma rozdiely medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu, vo vzdelaní, v príjmoch, v zdravotnom stave, v zapojení sa do verejného života a rozdiely v čase strávenom s rodinou.  Aktuálne výsledky priradili Slovensku úroveň 52,4 bodov zo 100 (1 bod je úplná nerovnosť a 100 bodov úplná rovnosť). Najmenšie rozdiely sú vo Švédsku, kde je rovnosť na úrovni 82,6 bodu. Najväčšiu nerovnosť zaznamenali v Grécku (50 bodov), nasleduje Maďarsko (50,8 bodov) a Slovensko zhodne s Rumunskom.  „V rovnosti medzi pohlaviami sme na 26. mieste v rámci krajín EÚ a za posledné roky sme sa prepadli až o sedem pozícií. Priemer za všetkých 28 krajín EÚ je na úrovni 66,2 bodu,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Najväčšie rozdiely v prospech žien sú na Slovensku v prípade zdravia. „Ženy sa dožívajú v priemere o sedem rokov viac ako muži a to napriek tomu, že 40 % mužov inklinuje k športovým aktivitám a konzumácii ovocia a zeleniny, v porovnaní s 33 % žien. Nadmerne však  pije alkohol a fajčí 47 % mužov, zatiaľ čo žien len 24 %,“ poznamenala Buchláková.   
Zobraziť článok >
 
Výskum a vývoj ako kľúčový cieľ EÚ
Výskum a vývoj právom patria k prioritám EÚ vďaka svojej nevyhnutnosti pre dlhodobý udržateľný rozvoj krajín. Prínosy výskumov prispievajú k lepšej kvalite života a pomáhajú vytvárať vhodné podmienky pre ekonomický rast. Mnohokrát sa dokonca aj objavy spočiatku vnímané ako náhodné ukázali ako veľmi užitočné (napr. penicilín). Empirické výskumy poukazujú na závislosť rastu produktivity krajiny od hrubých domácich výdavkov na výskum a vývoj vyjadrených ako percento HDP (napr. Coccia 2009). Lisabonská stratégia EÚ stanovila štátom únie ako cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj. Keďže tento cieľ nebol do pôvodného termínu roku 2010 splnený, stratégia Európa 2020 ho znovu adoptovala ako jeden z piatich kľúčových cieľov. Napriek tomu je naďalej pre väčšinu krajín EÚ problematické tento cieľ spĺňať. Podľa údajov Eurostatu to v roku 2016 (zatiaľ posledný dostupný údaj)  splnili  iba dve krajiny: Švédsko a Rakúsko (veľmi tesne pod touto hranicou boli Nemecko a Dánsko). Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili Lotyšsko a Rumunsko, ktoré na výskum a vývoj v roku 2016 vynaložili menej ako 0,5 % HDP.  Ako sme na tom? Slovensko v roku 2016 (čo je najnovší dostupný údaj z Eurostatu) vyčlenilo na výskum a vývoj 0,79 % HDP, čo je menej ako 1,18 % z roku 2015 a 0,88 % HDP z roku 2014. Naďalej tak naše výdavky na výskum a vývoj ostávajú pod Lisabonským cieľom. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky je slovenská úroveň výdavkov na výskum a vývoj najnižšia. Bližšie k cieľu EÚ sú Česi s 1,68 % HDP, za nimi nasledujú Maďari (1,21 % HDP) a potom Poliaci (0,97 % HDP). Keď sa pozrieme na výdavky na výskum a vývoj v pomere k obyvateľstvu jednotlivých krajín, na Slovensku to v roku 2016 predstavovalo 118 Eur. V Česku to bol viac ako dvojnásobok, na úrovni 281 Eur na obyvateľa.  Z krajín V4 sa na výskum a vývoj použilo menej peňazí v prepočte na obyvateľa iba v Poľsku (108 Eur). Pritom v tom istom roku sa napríklad vo Švédsku na výskum a vývoj použilo až 1537 Eur na obyvateľa, či v susednom Rakúsku 1255 Eur na obyvateľa.
Zobraziť článok >
 
Zavedenie nároku na 13. a 14. plat príliš nefunguje
Od 1. mája 2018 umožňuje Zákonník práce zamestnávateľom daňovo zvýhodnené vyplácanie 13. platu (dovolenkový plat) a 14. platu (vianočný plat). Firmy mohli podľa nových podmienok poskytnúť zamestnancom 13. platy  prvýkrát v júni 2018. V skutočnosti tak v dôsledku zlého nastavenia podmienok urobilo len minimum firiem. Podpory je málo „Zo všetkých našich klientov, ktorí pôsobia vo výrobných aj nevýrobných sektoroch, túto možnosť dokázalo využiť menej ako päť percent firiem. Odhadujem, že na Slovensku vyplatili dovolenkový 13. plat  podľa nového systému menej ako 3 percentá firiem,“ hovorí Silvia Hallová, daňová partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.  Zlá podpora Hlavným dôvodom, prečo podpora 13. a 14. platov nefunguje, je zlé nastavenie podmienok. Oslobodenie sumy 500 eur od daňového zaťaženia príde až od roku 2019, nulové sociálne odvody z 13. a 14. platu budú možné až od roku 2021. Finančná úľava pre zamestnávateľov  je tak dnes podľa podmienok Zákonníka úplne minimálna. Pri zdravotnom poistení zo sumy 500 eur ušetrí firma maximálne 16,20 eura. Zamestnávatelia okrem toho majú problém s určením priemerného príjmu. Napríklad prémie, ktoré presahujú priemerný príjem, im pri 13. plate dodatočne zvyšujú mzdové náklady,“ vysvetľuje najväčšie problémy S. Hallová. “Zavedenie takzvaného nároku na 13. a 14. plat sa ukázal ako čisto propagandistický krok. Celé to znie skvelo, avšak v skutočnosti toto opatrenie neprinieslo zamestnancom prakticky nič.“  
Zobraziť článok >
 
Super miska, z ktorej deti nerozlejú
Máte doma deti, alebo ich plánujete? Tak zázračná miska, z ktorej dieťa nič nevysype bude vašim pokladom a cestou, k obnoveniu nervovej rovnováhy. Stop jedlu na zemi Každý, kto má doma deti, alebo s nimi trávia veľa času určite vie, že dokážu behom chvíľky urobiť veľký neporiadok - rozsýpajú, rozhadzujú a rozlievajú všetko, čo im príde pod ruku. Toto poznajú snáď všetci rodičia. Ponúkame Vám preto šikovné riešenie tohto nekonečného problému - Gyro Bowl - čarovnú misku pre deti. Misku môžete otáčať či preklápať na ktorúkoľvek stranu, ale jej obsah sa nikdy nevysype. Už žiadne rozsýpanie Miska chráni pred vysypaním obsahu Perfektný pre malé neposedníkov. Je praktická, ale aj zábavná. Môže sa umývať v umývačke riadu. Využijete ju všade, kde sa obávate rozsypaniu obsahu. Šetrí čas pri upratovania a je aj Ideálna na uskladnenie drobných predmetov ako sú špendlíky, skrutky, sponky. Výborný darček pre rodičov malých detí. Pekná aj praktická  Tajomstvo čarovné misky pre deti Gyro Bowl je vnútri misky. Podobne ako glóbus, aj táto miska sa dá otáčať o 360 ° a pritom zabezpečuje, aby otvorená časť zostala vždy hore. Obsah sa preto nevysype a nevyleje. Bez ohľadu na to, ako s ňou manipulujete, obsah tejto misky zostane vždy vnútri. Deťom sa najviac páči, ako sa miska otáča, navyše má pekné, pestré farby a pôsobí ako hračka. Súčasťou misky je špeciálny veko, vďaka ktorému môžeme obsah zatvoriť a uskladniť. Potraviny tak vydržia dlhšie čerstvé a chutné.  
Zobraziť článok >
 
Kedy dostávajú deti najčastejšie darčeky? Vianoce to nie sú
Príležitostí na obdarovanie ratolestí je počas roka hneď niekoľko. Vianoce pritom nie sú sviatkom, kedy deti dostávajú najčastejšie darček. Až 95 % rodičov dáva deťom darček na narodeniny, pri Vianociach je to 92 %. Okrem klasických príležitostí na obdarovanie sa pridávajú Deň detí, úspechy detí a niekedy vysvedčenie. Čoraz častejšie sa v slovenských domácnostiach stáva, že deti si namiesto hračiek, kníh či oblečenia želajú na narodeniny či  Vianoce elektroniku, no mnohí aj obálku s peniazmi.  „Vianoce sú o prekvapeniach, narodeniny o želaniach a praktických potrebných veciach. Vysvedčenie sa väčšinou oslavuje hromadnou zmrzlinou alebo nejakým rodinným udalostiam, zriedka darčekom. Darované darčeky pre deti sú najčastejšie lego, bicykel, bábiky, korčule, knižky, mobil či tablet,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Z výsledkov unikátneho prieskumu Slovenskej sporiteľne, v ktorom banka zisťovala finančné správanie detí a mladých, vyplýva, že priania detí nie sú vždy v súlade s plánmi rodičov.  „Deti najviac túžia po peniazoch, ktoré sú v rebríčku u rodičov až na desiatej pozícií, ale aj po mobile či oblečení. Najviac sa tieto generácie k sebe blížia pri výlete či praktickom darčeku podľa aktuálnych potrieb,“ skonštatovala Buchláková. Peniaze si praje dostať až takmer polovica stredoškolákov, 20 % žiakov prvého stupňa a štvrtina žiakov druhého stupňa základných škôl. Mobil skóruje hlavne u detí na základných školách. Naopak najmenší záujem bol prejavený o vyrobené darčeky, bábiku a spoločenské hry. Medzi top 10 darčekov, ktoré si želajú žiaci základných škôl, patrí takisto oblečenie, výlet, počítač či notebook, kozmetika,  kniha, hracia konzola či lego.  
Zobraziť článok >
 
Chcete študovať na Oxforde? Tu sa dozviete viac
Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie a pri investovaní do vzdelania to platí dvojnásobne. Nad budúcnosťou svojho dieťaťa je však dôležité zamýšľať sa systematicky už od jeho narodenia. Zažnite s cudzím jazykom „Napríklad najneskôr vo veku štyroch rokov je ideálne začať dieťa učiť cudzí jazyk, približne v 14-tich rokoch postupne profilovať jeho špecializáciu s ohľadom na budúce povolanie, v 18-tich ho pripravovať na prijímacie skúšky na vysokej škole,“ hovorí Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky, a dodáva: „Na financovanie budúceho štúdia je však najlepšie myslieť hneď po narodení. Pri dlhodobom plánovaní môže byť aj štúdium na prestížnej univerzite v zahraničí pre každého realitou.“ Poštová banka preto prichádza s unikátnym programom na podporu vzdelávania mladých s názvom #INSTUDY. Na informačnom portáli www.instudy.sk poskytuje rodičom aj študentom prehľad prestížnych svetových univerzít spolu s podmienkami a nákladmi na ročné štúdium. Rodičia tu zároveň nájdu informácie o tom, koľko im stačí mesačne sporiť, aby mohli kvalitné vzdelanie zabezpečiť aj svojim deťom. „Mnohí rodičia sú prekvapení, že študovať napríklad na Oxforde môže ich dieťa pri sporení už od 49 eur mesačne, samozrejme, ak začnú odkladať čo najskôr. Na štúdium na prestížnej a zároveň relatívne blízkej Humboldtovej univerzite v Berlíne budú mať pri sporení už od 35 eur mesačne,“ tvrdí L. Žáčková.
Zobraziť článok >
 
Slováci stále žijú na dlh
Rok 2017 bol vo finančnom meradle výnimočným rokom. Napriek rastúcemu politickému napätiu to bol priam dokonalý rok pre investorov a sporiteľov, keď na celom svete vrcholilo ekonomické oživenie a finančným trhom sa darilo, najmä tým akciovým. Výsledkom bol rast finančného majetku domácností v celosvetovom meradle o 7,7 %. Dlhy vo svete stúpli o 6 %. Opačný trend zaznamenali slovenské domácnosti, ktoré aj minulý rok pokračovali v rekordnom zadlžovaní. V regióne strednej a východnej Európy sme sa stali unikátom, keď naše dlhy prevyšujú naše úspory. Aj tieto závery priniesla 9. štúdia bohatstva národov Allianz Global Wealth Report 2018, ktorá si pod mikroskop zobrala finančný majetok a dlhy domácnosti v 53 krajinách sveta. „Bolo to výnimočne priaznivé obdobie, no časy, keď mimoriadne expanzívna menová politika zabezpečovala trvalý a stabilný rast na finančných trhoch, sú nadobro preč. Prvé nepriaznivé znaky sú už tu: rastúce úrokové miery, obchodné konflikty a aj čoraz populistickejšia politika spôsobujúca napätie a turbulencie. Prvý mesiac tohto roka už ukázal zlú predtuchu,“ konštatuje hlavný ekonóm Allianz Michael Heise. Slováci stále žijú na sekeru Achillovou pätou slovenských domácností je aj naďalej vysoká úverová zadlženosť. Dopyt po úveroch už od roku 2010 stúpa u Slovákov výraznejšie ako je priemer v regióne. Minulý rok naše dlhy stúpli o 10,3 %, každý Slovák tak v priemere dlžil 6 792 eur, kým priemer regiónu je 4 564 eur. 
Zobraziť článok >
 
Kôš na plienky. Zíde sa každému oteckovi
Máte doma živý uzlíček radosti? Blahoželáme. No je viac ako isté, že to prvé dni nebude ľahké. A hlavne čo sa týka objemu plienok, nebudete ani chápať, ako ich dokáže také malé dieťa minúť tak veľa. No prečo ich nehádzať do bežného koša? Pretože to nie je píliš šťastné pee váš domov. Nie, do koša plienky nepatria Aj tak skončia na skládke, pretože plienky nespláchnete do toalety. Ale nepatria ani do bežného smetného koša, ktorý máte na odpadky. Dôvod je asi jasný. Plienky obsahujú moč aj stolicu a verte, či ide o novorodenc, alebo dospelého, výkaly skrátka nevoňajú. Preto ak dáte plienky do obyčajného koča, byť vám do pár dní bude páchnuť ako toaleta. Využite smetný kôš špeciálne na plienky Dizajnový kôš na jednorázové plienky Sangenic Tec umožňuje bezdotykové zabalenie použitých plienok. Súčasťou koša je výmenná kazeta s antibakteriálnou fóliou, ktorej antibakteriálna zložka zničí 99% baktérií. Kôš tak chráni izbu pred zápachom aj baktériami. Vďaka technológii TWIST-LOCK sa plienka v koši zabalí do voňavej fólie a s pomocou piestu je zatlačená do koša. Kapacita jednej kazety je až 84 plienok (veľ. 5-9 kg), pri spotrebe 3 plienok denne tak jedna kazeta vydrží až jeden mesiac používania. Vďaka tomu, že kôš pojme cca 28 plienok nie je potrebné ho často vynášať. Špičkový dizajn koša skvele doplní váš moderný interiér.
Zobraziť článok >
 
Ako šetriť viac peňazí?
Základné pravidlo je, že sporiť by ste mali z toho, čo dostanete na začiatku mesiaca, nie z toho, čo vám zostane na jeho konci. Pretože sa ľahko môže stať, že vám nezostane nič. Praktické je nastaviť si trvalý príkaz, ktorý vám bude vždy po termíne výplaty posielať peniaze na sporiaci účet, tak, aby ste na ne nemali dosah a neminuli ich na veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujete. Nevyhnutnou súčasťou projektu „Ako ušetriť“ je domáci audit výdavkov, aby ste vedeli koľko a na čo míňate. Jednoduchou pomôckou je spísať si všetky príjmy a výdavky na papier či do počítača. Značná časť výdavkov je pravidelného charakteru a vieme ich definovať prakticky okamžite, iné sa nevyskytujú až tak často, prípadne ich výška kolíše. Preto je dobré ich sledovať aspoň 2-3 mesiace, zapisovať si jednotlivé položky a skúsiť ich rozkategorizovať (bývanie, strava, doprava, drogéria, kultúra, koníčky a pod.). Následne je možné zamerať sa na hľadanie úspor. Okrem identifikácie nadbytočných výdavkov je dobré si  stanoviť limity pre jednotlivé skupiny výdavkov a tie dodržiavať. Ušetriť sa dá napríklad zdieľaním vecí s rodinou, priateľmi či susedmi. To dobre funguje najmä pri veciach občasného použitia, ako je napríklad vŕtačka či strešný nosič na auto. Nakupovať treba plánovane, nie impulzívne a preto by pri nakupovaní mal byť samozrejmosťou nákupný zoznam. „V obchode sa často sa necháme zlákať výhodnou ponukou na niečo, čo reálne nepotrebujeme, prípadne bez čoho sa vieme bez problémov zaobísť. Alebo kupujeme veci, ktoré použijeme len raz a potom nám doma zbytočne zaberajú miesto. Často tiež platíme za rozsah služieb, ktorý je nad naše reálne potreby – napríklad káblovka, internet, mobilný paušál,“ radí Buchláková.
Zobraziť článok >
 
Finančný plán môže Slovákom ušetriť peniaze
Blíži sa koniec roka a s tým prichádza aj čas bilancovať. Podľa ľudovej múdrosti by človek pred koncom starého roka nemal byť nikomu nič dlžný. Mnoho Slovákov má problém si mesačne niečo ušetriť a žijú od výplaty k výplate. K sporeniu potom nevedú ani svoje deti, ktoré môžu mať s tým do budúcnosti problém. Správne nastavený finančný plán do budúceho roka pritom môže Slovákom ušetriť desiatky či stovky eur. Pri riadení financií platí pravidlo „prikrývaj sa perinou, na akú máš.“ To ale neznamená, že ak chýbajú finančné prostriedky, napríklad na kúpu auta či rekonštrukciu domácnosti, si človek nemôže požičať. V tomto prípade by však príjem mal vykryť mesačnú splátku a malo by zostať aj niečo navyše, čo si možno odložiť bokom. V zálohe je ideálne mať finančnú rezervu aspoň na 6 mesiacov, ktorá umožní prekonať nepriaznivé obdobie napríklad v prípade straty zamestnania či vážnejšej choroby alebo úrazu. Ak už si Slováci šetria, najčastejšie si podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Sporíme si však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy. „Na to, aby sme mohli optimalizovať, je potrebné výdavky najprv poznať. Jednoduchou pomôckou je spísať si všetky príjmy a výdavky na papier či do počítača. Aj keď značná časť výdavkov je pravidelného charakteru a vieme ich definovať prakticky okamžite, iné sa nevyskytujú až tak často, prípadne ich výška kolíše. Preto je pred samotnou  analýzou výdavkov dobré ich sledovať aspoň 2-3 mesiace, zapisovať si jednotlivé položky a rozdeliť si ich do kategórií bývanie, strava či drogéria,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Zobraziť článok >
1 2 3