EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Rodina a děti

 
Vyrovnaný rozpočet je na spadnutie
Koncom minulého týždňa bol zverejnený predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019-21, ktorý ešte potrebuje schváliť parlament. Aktuálny odhad schodku verejných financií pre tento rok sa znížil na  0,6 % HDP, čo je o 0,2 percentuálneho bodu nižšie oproti pôvodnému rozpočtovanému cieľu. Náš odhad fiškálneho deficitu pre tento rok je mierne vyšší, na úrovni 0,8 % HDP.   Budúci rok by podľa návrhu rozpočtu mal deficit verejných financií klesnúť na 0,1 % HDP a následne by v roku 2020 malo byť hospodárenie vyrovnané. Pre rok 2021 rozpočet predpokladá dokonca mierny fiškálny prebytok na úrovni 0,2 % HDP. Tieto odhady sú v súlade so strednodobým rozpočtovým cieľom.  Na príjmovej strane rozpočtu, teda na výbere daní, vidieť veľmi priaznivú cyklickú pozíciu slovenskej ekonomiky a oživený trh práce. Ekonomika rastie rezkým tempom, ktoré by sa v nasledujúcom roku malo ešte zrýchliť (podporené spustením výroby v novej automobilke ako aj stále silným domácim a zahraničným dopytom). Uťahovanie trhu práce – pokles miery nezamestnanosti, rast zamestnanosti naprieč sektormi – vytvára tlak na rast miezd a tak prispieva k rastu disponibilných príjmov domácností. Práve priaznivá makroekonomická situácia a lepšia efektívnosť výberu daní výrazne navyšujú očakávané daňové a odvodové príjmy.   Na výdavkovej strane sú okrem iného zohľadnené aj nové navrhované opatrenia z tzv. sociálneho balíčka ako aj rast platov vo verejnej správe – navrhovaných 10 % od januára 2019 a potom rovnako o 10 % k januáru 2020.  
Zobraziť článok >
 
Slováci stále žijú na dlh
Rok 2017 bol vo finančnom meradle výnimočným rokom. Napriek rastúcemu politickému napätiu to bol priam dokonalý rok pre investorov a sporiteľov, keď na celom svete vrcholilo ekonomické oživenie a finančným trhom sa darilo, najmä tým akciovým. Výsledkom bol rast finančného majetku domácností v celosvetovom meradle o 7,7 %. Dlhy vo svete stúpli o 6 %. Opačný trend zaznamenali slovenské domácnosti, ktoré aj minulý rok pokračovali v rekordnom zadlžovaní. V regióne strednej a východnej Európy sme sa stali unikátom, keď naše dlhy prevyšujú naše úspory. Aj tieto závery priniesla 9. štúdia bohatstva národov Allianz Global Wealth Report 2018, ktorá si pod mikroskop zobrala finančný majetok a dlhy domácnosti v 53 krajinách sveta. „Bolo to výnimočne priaznivé obdobie, no časy, keď mimoriadne expanzívna menová politika zabezpečovala trvalý a stabilný rast na finančných trhoch, sú nadobro preč. Prvé nepriaznivé znaky sú už tu: rastúce úrokové miery, obchodné konflikty a aj čoraz populistickejšia politika spôsobujúca napätie a turbulencie. Prvý mesiac tohto roka už ukázal zlú predtuchu,“ konštatuje hlavný ekonóm Allianz Michael Heise. Slováci stále žijú na sekeru Achillovou pätou slovenských domácností je aj naďalej vysoká úverová zadlženosť. Dopyt po úveroch už od roku 2010 stúpa u Slovákov výraznejšie ako je priemer v regióne. Minulý rok naše dlhy stúpli o 10,3 %, každý Slovák tak v priemere dlžil 6 792 eur, kým priemer regiónu je 4 564 eur. 
Zobraziť článok >
 
Výskum a vývoj ako kľúčový cieľ EÚ
Výskum a vývoj právom patria k prioritám EÚ vďaka svojej nevyhnutnosti pre dlhodobý udržateľný rozvoj krajín. Prínosy výskumov prispievajú k lepšej kvalite života a pomáhajú vytvárať vhodné podmienky pre ekonomický rast. Mnohokrát sa dokonca aj objavy spočiatku vnímané ako náhodné ukázali ako veľmi užitočné (napr. penicilín). Empirické výskumy poukazujú na závislosť rastu produktivity krajiny od hrubých domácich výdavkov na výskum a vývoj vyjadrených ako percento HDP (napr. Coccia 2009). Lisabonská stratégia EÚ stanovila štátom únie ako cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj. Keďže tento cieľ nebol do pôvodného termínu roku 2010 splnený, stratégia Európa 2020 ho znovu adoptovala ako jeden z piatich kľúčových cieľov. Napriek tomu je naďalej pre väčšinu krajín EÚ problematické tento cieľ spĺňať. Podľa údajov Eurostatu to v roku 2016 (zatiaľ posledný dostupný údaj)  splnili  iba dve krajiny: Švédsko a Rakúsko (veľmi tesne pod touto hranicou boli Nemecko a Dánsko). Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili Lotyšsko a Rumunsko, ktoré na výskum a vývoj v roku 2016 vynaložili menej ako 0,5 % HDP.  Ako sme na tom? Slovensko v roku 2016 (čo je najnovší dostupný údaj z Eurostatu) vyčlenilo na výskum a vývoj 0,79 % HDP, čo je menej ako 1,18 % z roku 2015 a 0,88 % HDP z roku 2014. Naďalej tak naše výdavky na výskum a vývoj ostávajú pod Lisabonským cieľom. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky je slovenská úroveň výdavkov na výskum a vývoj najnižšia. Bližšie k cieľu EÚ sú Česi s 1,68 % HDP, za nimi nasledujú Maďari (1,21 % HDP) a potom Poliaci (0,97 % HDP). Keď sa pozrieme na výdavky na výskum a vývoj v pomere k obyvateľstvu jednotlivých krajín, na Slovensku to v roku 2016 predstavovalo 118 Eur. V Česku to bol viac ako dvojnásobok, na úrovni 281 Eur na obyvateľa.  Z krajín V4 sa na výskum a vývoj použilo menej peňazí v prepočte na obyvateľa iba v Poľsku (108 Eur). Pritom v tom istom roku sa napríklad vo Švédsku na výskum a vývoj použilo až 1537 Eur na obyvateľa, či v susednom Rakúsku 1255 Eur na obyvateľa.
Zobraziť článok >
 
Výhody a nevýhody eura
Jednou z nesporných výhod spoločnej európskej meny je zníženie transakčných nákladov. To je pre Slovensko veľmi dôležité, nakoľko sme malá a proexportne orientovaná ekonomika. Pred prijatím eura museli mnohé slovenské exportné firmy platiť za výmenu zahraničných mien do slovenských korún alebo napríklad aj za poistenie voči kurzovým výkyvom. Jednoduchšie to majú aj „obyčajní“ ľudia, ktorí pri vycestovaní do krajiny eurozóny taktiež ušetria čas aj peniaze, keďže im odpadajú náklady spojené s výmenou peňazí.  Tým, že máme rovnakú menu ako ďalších 18 krajín eurozóny, sa výrazne zjednodušuje situácia aj pre bežných spotrebiteľov. Ceny tovarov a služieb sa tak totiž stávajú na európskom trhu transparentnejšími, čo pôsobí na zvyšovanie konkurencie. Spotrebitelia totiž dokážu jednoduchšie porovnávať domáce ceny tovarov a služieb s cenami v krajinách, v ktorých sa tiež platí eurom. Prijatie eura sa podpísalo aj pod zrýchlenie hospodárskeho rastu, ktorý sám o sebe ďalej pôsobí na zvyšovanie životnej úrovne a rast zamestnanosti a miezd. Existencia eura na Slovensku je totiž lákadlom pre zahraničných investorov, nakoľko zjednodušuje prístup na náš trh. Prílev zahraničných investícií sa preklápa do zvýšeného dopytu po pracovných silách, čo následne znižuje nezamestnanosť. Každá minca však má dve strany. Rovnako je tomu aj v prípade eura. Tým, že Slovensko prijalo spoločnú menu, stratilo nezávislú menovú politiku a tým pádom sa musí prispôsobovať menovej politike Európskej centrálnej banky. A to nemusí byť vždy pre našu ekonomiku výhodné. Okrem toho sa Slovensko zaviazalo napríklad aj k účasti na záchranných mechanizmoch eurozóny. Zavedenie spoločnej európskej meny uľahčilo našincom cestovanie do zahraničia, znížilo ich náklady na bankové poplatky. Na druhej strane finančné inštitúcie prišli o časť svojich výnosov práve zo zmenárenských transakcií a devízových obchodov.  
Zobraziť článok >
 
Do troch rokov sa musí viac ako polovica zamestnaných preškoliť
Do roku 2022 bude nutné, aby sa 54 % súčasných zamestnancov preškolilo. Viac ako tretina z nich musí absolvovať tréning v trvaní viac ako 6 mesiacov, 9 % z nich musí absolvovať školenia v dĺžke jedného roka, 10 % ľudí musí získať nové zručnosti tréningami či školeniami po dobu viac ako jedného roka.  Ukázala to analýza Svetového ekonomického fóra. Najžiadanejšou zručnosťou na trhu práce bude v budúcich rokoch analytické myslenie a inovatívnosť.  „Trh práce si celosvetovo ale aj na Slovensku bude postupne vyžadovať viac zručností v oblasti technológií a programovania. Rastie dopyt po IT špecialistoch. Zamestnávatelia však budú vyžadovať od zamestnancov aj kreativitu, originalitu a kritické myslenie. Do popredia sa dostáva flexibilita a komplexné riešenie problémov,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Analýza predpokladá, že približne polovica všetkých rekvalifikácií zamestnancov bude vo firmách realizovaná prostredníctvom interných oddelení, približne štvrtina prostredníctvom súkromných poskytovateľov odbornej prípravy a približne pätina prostredníctvom verejných vzdelávacích inštitúcií. „Očakáva sa, že približne 34 % rekvalifikácií, ktoré majú byť poskytnuté priamo zamestnávateľmi, budú platné aj mimo danej firmy. Tieto akreditované kurzy významne podporia zvyšovanie kvalifikácie podnikov a zlepšia výsledky ich pracovníkov. Tieto zistenia vyzdvihujú budúcu úlohu spoločností ako vzdelávacích organizácií,“ skomentovala Buchláková. Postupne sa bude dostávať do úzadia trvalý pracovný pomer, pričom do popredia sa môže dostať najímanie dočasných pracovníkov alebo samostatne zárobkové osoby.    
Zobraziť článok >
 
Ako sa vekom sa menia preferencie detí?
Vek detí má vplyv na ich preferencie v tom, na čo míňajú peniaze. Na prvom stupni sú to najmä sladkosti (91 %) a hračky (62 %) a  na druhom už je to zábava s kamarátmi (67 %). Tá je dôležitá aj pre stredoškolákov (62 %), ale najviac peňazí míňajú na oblečenie a topánky (68 %).   Ak si žiaci sporia, najčastejšie je to na elektroniku a oblečenie (viac ako 25 %). Takmer jedna tretina žiakov základnej školy si však odkladá peniaze bez presne určeného cieľa,. Čím je dieťa staršie, tým má jasnejšiu predstavu o tom, na čo peniaze využije. Vidno to najmä u stredoškolákov, u ktorých si veľká časť šetrí na leto (33 %) a cestovanie, auto, ďalšie štúdium (viac ako 20 %) či na vlastné bývanie (13 %). Mobil je základ Škola, základ života. Mobil, základ školy. Na prvom stupni ho má až 63 % žiakov (49 % smartfón a 14 % tlačidlový), na druhom stupni je to však už 95 %, u stredoškolákov 100 % a takmer všetci smartfón. „Zaujímavý je vekový posun pri získaní prvého mobilu. Kým dnešní stredoškoláci ho dostali najčastejšie vo veku 9 až 12 rokov, dnešní žiaci základnej školy už vo veku 6 až 8 rokov. A v Bratislave malo mobil pred príchodom do prvého ročníka už každé šieste dieťa,“ poznamenala Buchláková. Mobil využívajú deti a mladí najmä na sťahovanie hier, aplikácií či hudby zadarmo. Stredoškoláci s mobilom zároveň bankujú – kontrolujú si stav konta či platia.    
Zobraziť článok >
 
Kôš na plienky. Zíde sa každému oteckovi
Máte doma živý uzlíček radosti? Blahoželáme. No je viac ako isté, že to prvé dni nebude ľahké. A hlavne čo sa týka objemu plienok, nebudete ani chápať, ako ich dokáže také malé dieťa minúť tak veľa. No prečo ich nehádzať do bežného koša? Pretože to nie je píliš šťastné pee váš domov. Nie, do koša plienky nepatria Aj tak skončia na skládke, pretože plienky nespláchnete do toalety. Ale nepatria ani do bežného smetného koša, ktorý máte na odpadky. Dôvod je asi jasný. Plienky obsahujú moč aj stolicu a verte, či ide o novorodenc, alebo dospelého, výkaly skrátka nevoňajú. Preto ak dáte plienky do obyčajného koča, byť vám do pár dní bude páchnuť ako toaleta. Využite smetný kôš špeciálne na plienky Dizajnový kôš na jednorázové plienky Sangenic Tec umožňuje bezdotykové zabalenie použitých plienok. Súčasťou koša je výmenná kazeta s antibakteriálnou fóliou, ktorej antibakteriálna zložka zničí 99% baktérií. Kôš tak chráni izbu pred zápachom aj baktériami. Vďaka technológii TWIST-LOCK sa plienka v koši zabalí do voňavej fólie a s pomocou piestu je zatlačená do koša. Kapacita jednej kazety je až 84 plienok (veľ. 5-9 kg), pri spotrebe 3 plienok denne tak jedna kazeta vydrží až jeden mesiac používania. Vďaka tomu, že kôš pojme cca 28 plienok nie je potrebné ho často vynášať. Špičkový dizajn koša skvele doplní váš moderný interiér.
Zobraziť článok >
 
Chudobou je ohrozených 16 % Slovákov
„Na Slovensku je chudobou ohrozených 16,3 % Slovákov, čo nás radí na 24. miesto v rámci krajín Európskej únie. Najmenej ohrozených ľudí chudobou a sociálnym vylúčením je v susednej Českej republike (12,2 %), najviac v Bulharsku (38,9 %). Na Slovensku sú najohrozenejšou skupinou nezamestnaní (58,3 %). Najvypuklejší problém v tomto smere majú Maďari, kde je až vyše 70 % nezamestnaných v pásme ohrozenia. Na Slovensku iba 9 % zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti (18,9 %).  V priemere za všetkých 28 krajín EÚ je 22,5 % Európanov v ohrození chudoby a sociálneho vylúčenia.   Chudobou je vo vyššom veku na Slovensku ohrozených viac žien ako mužov. Môžu za to celoživotné nerovnosti. Keďže životný cyklus žien často zahŕňa ekonomickú nečinnosť, prácu na čiastočný úväzok, neplatenú prácu, nižšie mzdy a priemerne o 5 rokov kratší pracovný čas ako muži, čelia významnému riziku chudoby v starobe. V rámci EÚ je ohrozených chudobou 18 %  žien a 12 % mužov vo veku nad 75 rokov. Slovensku, Česká republika a Slovinsko sú krajiny, kde je najvyššie riziko finančnej tiesne žien v dôsledku nerovnosti pohlaví. Podľa Európskej komisie žije dnes v EÚ 17,3 milióna starších ľudí (65 a viac rokov) ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Tento stav sa od roku 2013 takmer nezmenil.  Napríklad podľa ukazovateľa nazývaného Gini koeficient, ktorý meria rozdelenie príjmov v rámci spoločnosti, kde na škále predstavuje nula úplnú rovnosť a jedna úplnú nerovnosť, dosahuje Slovensko úroveň 0,25 percenta. Priemer 34 krajín OECD je 0,32 percenta. Nerovnosť príjmov narástla na Slovensku výraznejšie počas krízy, ale v globálnom porovnaní má krajina jednu z najnižších úrovní nerovnosti.“
Zobraziť článok >
1 2 3