Tyto webové stránky přizpůsobujeme na míru vám. Na základě vašeho chování na webu personalizujeme jeho obsah a zobrazujeme vám relevantní nabídky a produkty a také analyzujeme vaše chování na webu, abychom mohli zlepšovat naše služby nebo pro vás připravovat služby nové. Toho docilujeme užíváním souborů cookies a dalších síťových identifikátorů, které mohou obsahovat osobní údaje. My a partneři máme k těmto údajům na vašem zařízení přístup nebo je ukládáme. Kliknutím na tlačítko „Souhlasím“ vyjádříte svůj souhlas s užitím souborů cookies a s užitím a předáním údajů o chování na webu pro zobrazení cílené reklamy na sociálních sítích a v reklamních sítích na dalších webech našich partnerů. Nastavení cookies, personalizace a reklamy si můžete změnit kliknutím na tlačítko „Upravit“. Více informací o zpracování údajů a našich partnerech naleznete na této stránce.
EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Rodina a děti

 
Kedy je čas dávať deťom vreckové?
Deti a peniaze. Dosť dôležitá kapitola východy. Kedy a ako začať deti vychovávať k finančnej zodpovednosti? Naučte vnímať hodnotu peňazí Rodičia by sa mali rozprávať sa s deťmi o peniazoch, ich hodnote a učiť ich s nimi narábať čím skôr. Od útleho detstva by mali rodičia viesť svoje ratolesti k finančnej gramotnosti. Práve nástup do prvého ročníka základnej školy je moment, od ktorého je vhodné dávať dieťaťu pravidelne malé vreckové, aby sa naučilo vnímať hodnotu peňazí. Vo veku 6 až 7 rokov je to suma do 5 eur mesačne.  „Vždy je lepšie, aby dieťa malo reálne skúsenosti s reálnymi peniazmi. Zo začiatku môžu deti dostávať len symbolické vreckové. Jeho míňanie by mali rodičia kontrolovať, a prípadne dieťaťu vysvetliť, ako si sporiť do budúcnosti,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Najlepšie je dávať deťom vreckové pravidelne každý týždeň, pretože najmä menšie deti majú tendenciu minúť naraz väčšiu sumu na nepotrebné veci či sladkosti  Na cesty je lepšia bezhotovosť Pre deti staršie ako 10 rokov sa odporúča založiť detskú kartu, na ktorú im rodičia môžu posielať vreckové či iné pravidelné alebo nepravidelné príspevky. Navyše, rodičia majú prostredníctvom internetbankingu prehľad o výdavkoch dieťaťa a môžu mu nastaviť primeraný mesačný limit, ktorý ho naučí rozumne hospodáriť.  „Karta je užitočná aj v prípadoch, ak je dieťa mimo domova (napr. v tábore alebo na školskom výlete) a potrebuje peniaze na nečakané výdavky. Rodič mu ich tak môže rýchlo prevodom poslať. Na zriadenie karty štandardne stačí, ak rodič príde do banky s rodným listom svojho dieťaťa,“ doplnila Buchláková.    
Zobraziť článok >
 
Výskum a vývoj ako kľúčový cieľ EÚ
Výskum a vývoj právom patria k prioritám EÚ vďaka svojej nevyhnutnosti pre dlhodobý udržateľný rozvoj krajín. Prínosy výskumov prispievajú k lepšej kvalite života a pomáhajú vytvárať vhodné podmienky pre ekonomický rast. Mnohokrát sa dokonca aj objavy spočiatku vnímané ako náhodné ukázali ako veľmi užitočné (napr. penicilín). Empirické výskumy poukazujú na závislosť rastu produktivity krajiny od hrubých domácich výdavkov na výskum a vývoj vyjadrených ako percento HDP (napr. Coccia 2009). Lisabonská stratégia EÚ stanovila štátom únie ako cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj. Keďže tento cieľ nebol do pôvodného termínu roku 2010 splnený, stratégia Európa 2020 ho znovu adoptovala ako jeden z piatich kľúčových cieľov. Napriek tomu je naďalej pre väčšinu krajín EÚ problematické tento cieľ spĺňať. Podľa údajov Eurostatu to v roku 2016 (zatiaľ posledný dostupný údaj)  splnili  iba dve krajiny: Švédsko a Rakúsko (veľmi tesne pod touto hranicou boli Nemecko a Dánsko). Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili Lotyšsko a Rumunsko, ktoré na výskum a vývoj v roku 2016 vynaložili menej ako 0,5 % HDP.  Ako sme na tom? Slovensko v roku 2016 (čo je najnovší dostupný údaj z Eurostatu) vyčlenilo na výskum a vývoj 0,79 % HDP, čo je menej ako 1,18 % z roku 2015 a 0,88 % HDP z roku 2014. Naďalej tak naše výdavky na výskum a vývoj ostávajú pod Lisabonským cieľom. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky je slovenská úroveň výdavkov na výskum a vývoj najnižšia. Bližšie k cieľu EÚ sú Česi s 1,68 % HDP, za nimi nasledujú Maďari (1,21 % HDP) a potom Poliaci (0,97 % HDP). Keď sa pozrieme na výdavky na výskum a vývoj v pomere k obyvateľstvu jednotlivých krajín, na Slovensku to v roku 2016 predstavovalo 118 Eur. V Česku to bol viac ako dvojnásobok, na úrovni 281 Eur na obyvateľa.  Z krajín V4 sa na výskum a vývoj použilo menej peňazí v prepočte na obyvateľa iba v Poľsku (108 Eur). Pritom v tom istom roku sa napríklad vo Švédsku na výskum a vývoj použilo až 1537 Eur na obyvateľa, či v susednom Rakúsku 1255 Eur na obyvateľa.
Zobraziť článok >
 
Finančný plán môže Slovákom ušetriť peniaze
Blíži sa koniec roka a s tým prichádza aj čas bilancovať. Podľa ľudovej múdrosti by človek pred koncom starého roka nemal byť nikomu nič dlžný. Mnoho Slovákov má problém si mesačne niečo ušetriť a žijú od výplaty k výplate. K sporeniu potom nevedú ani svoje deti, ktoré môžu mať s tým do budúcnosti problém. Správne nastavený finančný plán do budúceho roka pritom môže Slovákom ušetriť desiatky či stovky eur. Pri riadení financií platí pravidlo „prikrývaj sa perinou, na akú máš.“ To ale neznamená, že ak chýbajú finančné prostriedky, napríklad na kúpu auta či rekonštrukciu domácnosti, si človek nemôže požičať. V tomto prípade by však príjem mal vykryť mesačnú splátku a malo by zostať aj niečo navyše, čo si možno odložiť bokom. V zálohe je ideálne mať finančnú rezervu aspoň na 6 mesiacov, ktorá umožní prekonať nepriaznivé obdobie napríklad v prípade straty zamestnania či vážnejšej choroby alebo úrazu. Ak už si Slováci šetria, najčastejšie si podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Sporíme si však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy. „Na to, aby sme mohli optimalizovať, je potrebné výdavky najprv poznať. Jednoduchou pomôckou je spísať si všetky príjmy a výdavky na papier či do počítača. Aj keď značná časť výdavkov je pravidelného charakteru a vieme ich definovať prakticky okamžite, iné sa nevyskytujú až tak často, prípadne ich výška kolíše. Preto je pred samotnou  analýzou výdavkov dobré ich sledovať aspoň 2-3 mesiace, zapisovať si jednotlivé položky a rozdeliť si ich do kategórií bývanie, strava či drogéria,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Zobraziť článok >
 
Slovensko bude treťou najrýchlejšie starnúcou ekonomikou v EÚ
Debaty o zastropovaní odchodu do dôchodku na 64 rokov sa v uplynulých mesiacoch rozrástli ako huby po daždi. Je diskutabilné, či ide o zlepšenie podmienok dôchodkového systému, alebo o naháňanie politických bodov. Namiesto prijímania potrebných opatrení na zatraktívnenie súkromného sporenia sa táto téma zvrhla na preteky, kto ponúkne voličom atraktívnejšie podmienky. „Z úst politikov, ktorí podporujú ústavné zastropovanie dôchodkového veku, však nie je počuť, aké bude mať dopady na ekonomiku a  na výšku penzií. Aj keď v prípade schválenia tohto zákona bude skorší odchod do dôchodku dobrovoľný, jeho prijatie nedáva z ekonomického hľadiska žiaden zmysel,“ upozorňuje Jakub Rosa, analytik Across Private Investments. Skutočnosťou je, že obyvateľstvo starne, čím narastá tlak na verejné financie. „Podľa správy Európskej komisie (EK) sa zo Slovenska stane v nasledujúcich rokoch tretia najrýchlejšie starnúca ekonomika EÚ. V roku 2070 bude ôsma najstaršia. Dramaticky sa zmení aj počet pracujúcich na jedného dôchodcu. Kým v súčasnosti pripadá na jedného dôchodcu 3,2 pracujúceho, v roku 2070 to bude len 1,5 pracujúceho,“ konštatuje J. Rosa a dodáva, že podľa prognóz EK sa bude zvyšovať aj stredná dĺžka dožitia. „Z tohto dôvodu EK očakáva, že v rokoch 2034 - 2070 vzrastú výdavky Slovenska z dôvodu starnutia populácie o približne 3 % HDP, čo je oproti priemeru EÚ vysoké číslo,“ zdôraznil Rosa. V tomto období budú na dôchodok odchádzať silné populačné ročníky, tzv. Husákove deti.
Zobraziť článok >
 
Len na Slovensku sa zhoršila nerovnosť mužov a žien
Najnovšie výsledky Indexu rodovej rovnosti ukazujú, že rozdiely medzi mužmi a ženami sa v Európskej únii postupne znižujú. Slovensko však bolo jedinou krajinou únie, v ktorej sa za desať rokov situácia síce len mierne, ale zhoršila.  Index rovnosti, ktorý zverejňuje Eurostat, skúma rozdiely medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu, vo vzdelaní, v príjmoch, v zdravotnom stave, v zapojení sa do verejného života a rozdiely v čase strávenom s rodinou.  Aktuálne výsledky priradili Slovensku úroveň 52,4 bodov zo 100 (1 bod je úplná nerovnosť a 100 bodov úplná rovnosť). Najmenšie rozdiely sú vo Švédsku, kde je rovnosť na úrovni 82,6 bodu. Najväčšiu nerovnosť zaznamenali v Grécku (50 bodov), nasleduje Maďarsko (50,8 bodov) a Slovensko zhodne s Rumunskom.  „V rovnosti medzi pohlaviami sme na 26. mieste v rámci krajín EÚ a za posledné roky sme sa prepadli až o sedem pozícií. Priemer za všetkých 28 krajín EÚ je na úrovni 66,2 bodu,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Najväčšie rozdiely v prospech žien sú na Slovensku v prípade zdravia. „Ženy sa dožívajú v priemere o sedem rokov viac ako muži a to napriek tomu, že 40 % mužov inklinuje k športovým aktivitám a konzumácii ovocia a zeleniny, v porovnaní s 33 % žien. Nadmerne však  pije alkohol a fajčí 47 % mužov, zatiaľ čo žien len 24 %,“ poznamenala Buchláková.   
Zobraziť článok >
 
Slováci stále žijú na dlh
Rok 2017 bol vo finančnom meradle výnimočným rokom. Napriek rastúcemu politickému napätiu to bol priam dokonalý rok pre investorov a sporiteľov, keď na celom svete vrcholilo ekonomické oživenie a finančným trhom sa darilo, najmä tým akciovým. Výsledkom bol rast finančného majetku domácností v celosvetovom meradle o 7,7 %. Dlhy vo svete stúpli o 6 %. Opačný trend zaznamenali slovenské domácnosti, ktoré aj minulý rok pokračovali v rekordnom zadlžovaní. V regióne strednej a východnej Európy sme sa stali unikátom, keď naše dlhy prevyšujú naše úspory. Aj tieto závery priniesla 9. štúdia bohatstva národov Allianz Global Wealth Report 2018, ktorá si pod mikroskop zobrala finančný majetok a dlhy domácnosti v 53 krajinách sveta. „Bolo to výnimočne priaznivé obdobie, no časy, keď mimoriadne expanzívna menová politika zabezpečovala trvalý a stabilný rast na finančných trhoch, sú nadobro preč. Prvé nepriaznivé znaky sú už tu: rastúce úrokové miery, obchodné konflikty a aj čoraz populistickejšia politika spôsobujúca napätie a turbulencie. Prvý mesiac tohto roka už ukázal zlú predtuchu,“ konštatuje hlavný ekonóm Allianz Michael Heise. Slováci stále žijú na sekeru Achillovou pätou slovenských domácností je aj naďalej vysoká úverová zadlženosť. Dopyt po úveroch už od roku 2010 stúpa u Slovákov výraznejšie ako je priemer v regióne. Minulý rok naše dlhy stúpli o 10,3 %, každý Slovák tak v priemere dlžil 6 792 eur, kým priemer regiónu je 4 564 eur. 
Zobraziť článok >
 
Inflácia stále rastie. Čo je drahšie?
Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa septembrová miera inflácie v eurozóne medziročne mierne zrýchlila na 2,1 % (z 2 % r/r v predchádzajúcom mesiaci). K rastu výrazne prispeli ceny energií, ktoré sa zvýšili o 9,5 % r/r. Ceny služieb si udržali tempo rastu 1,3 % r/r, zatiaľ čo ceny potravín, alkoholických nápojov a tabaku zrýchlili na 2,7 % r/r. Jadrová inflácia však mierne sklamala, keď zvoľnila tempo na 0,9 % r/r (z 1 % r/r). Výhľad cesty menovej politiky ECB očakáva stabilitu sadzieb na terajších úrovniach prinajmenšom  do konca leta 2019 a v každom prípade dostatočne dlho na to, aby zabezpečili zotrvanie inflácie na ceste ku cieľu ECB.  Očakávame, že prvé zvýšenie sadzieb v eurozóne (najprv depozitnej sadzby ECB) by mohlo prísť najskôr v druhej polovici roka 2019, do úvahy prichádza ako najskorší možný termín september 2019, o niečo pravdepodobnejšie sa však javí skôr október 2019 (zasadnutie vtedy by už bolo po lete). Menová politika teda ostane pomerne uvoľnená ešte minimálne rok.  Na Slovensku podľa rýchleho odhadu Eurostatu harmonizovaná inflácia v septembri dosiahla tempo 2,8 % medziročne (0,1 % medzimesačne), v súlade s našimi očakávaniami. Presná štruktúra rastu spotrebiteľských cien bude zverejnená v polovici októbra. Celkovo tento rok ťahajú infláciu nahor hlavne ceny potravín, služieb a ceny energií. Za celý rok 2018 očakávame priemer harmonizovanej inflácie na Slovensku na úrovni 2,6 %.
Zobraziť článok >
 
Kôš na plienky. Zíde sa každému oteckovi
Máte doma živý uzlíček radosti? Blahoželáme. No je viac ako isté, že to prvé dni nebude ľahké. A hlavne čo sa týka objemu plienok, nebudete ani chápať, ako ich dokáže také malé dieťa minúť tak veľa. No prečo ich nehádzať do bežného koša? Pretože to nie je píliš šťastné pee váš domov. Nie, do koša plienky nepatria Aj tak skončia na skládke, pretože plienky nespláchnete do toalety. Ale nepatria ani do bežného smetného koša, ktorý máte na odpadky. Dôvod je asi jasný. Plienky obsahujú moč aj stolicu a verte, či ide o novorodenc, alebo dospelého, výkaly skrátka nevoňajú. Preto ak dáte plienky do obyčajného koča, byť vám do pár dní bude páchnuť ako toaleta. Využite smetný kôš špeciálne na plienky Dizajnový kôš na jednorázové plienky Sangenic Tec umožňuje bezdotykové zabalenie použitých plienok. Súčasťou koša je výmenná kazeta s antibakteriálnou fóliou, ktorej antibakteriálna zložka zničí 99% baktérií. Kôš tak chráni izbu pred zápachom aj baktériami. Vďaka technológii TWIST-LOCK sa plienka v koši zabalí do voňavej fólie a s pomocou piestu je zatlačená do koša. Kapacita jednej kazety je až 84 plienok (veľ. 5-9 kg), pri spotrebe 3 plienok denne tak jedna kazeta vydrží až jeden mesiac používania. Vďaka tomu, že kôš pojme cca 28 plienok nie je potrebné ho často vynášať. Špičkový dizajn koša skvele doplní váš moderný interiér.
Zobraziť článok >
1 2 3