EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Rodina a děti

 
Výskum a vývoj ako kľúčový cieľ EÚ
Výskum a vývoj právom patria k prioritám EÚ vďaka svojej nevyhnutnosti pre dlhodobý udržateľný rozvoj krajín. Prínosy výskumov prispievajú k lepšej kvalite života a pomáhajú vytvárať vhodné podmienky pre ekonomický rast. Mnohokrát sa dokonca aj objavy spočiatku vnímané ako náhodné ukázali ako veľmi užitočné (napr. penicilín). Empirické výskumy poukazujú na závislosť rastu produktivity krajiny od hrubých domácich výdavkov na výskum a vývoj vyjadrených ako percento HDP (napr. Coccia 2009). Lisabonská stratégia EÚ stanovila štátom únie ako cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj. Keďže tento cieľ nebol do pôvodného termínu roku 2010 splnený, stratégia Európa 2020 ho znovu adoptovala ako jeden z piatich kľúčových cieľov. Napriek tomu je naďalej pre väčšinu krajín EÚ problematické tento cieľ spĺňať. Podľa údajov Eurostatu to v roku 2016 (zatiaľ posledný dostupný údaj)  splnili  iba dve krajiny: Švédsko a Rakúsko (veľmi tesne pod touto hranicou boli Nemecko a Dánsko). Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili Lotyšsko a Rumunsko, ktoré na výskum a vývoj v roku 2016 vynaložili menej ako 0,5 % HDP.  Ako sme na tom? Slovensko v roku 2016 (čo je najnovší dostupný údaj z Eurostatu) vyčlenilo na výskum a vývoj 0,79 % HDP, čo je menej ako 1,18 % z roku 2015 a 0,88 % HDP z roku 2014. Naďalej tak naše výdavky na výskum a vývoj ostávajú pod Lisabonským cieľom. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky je slovenská úroveň výdavkov na výskum a vývoj najnižšia. Bližšie k cieľu EÚ sú Česi s 1,68 % HDP, za nimi nasledujú Maďari (1,21 % HDP) a potom Poliaci (0,97 % HDP). Keď sa pozrieme na výdavky na výskum a vývoj v pomere k obyvateľstvu jednotlivých krajín, na Slovensku to v roku 2016 predstavovalo 118 Eur. V Česku to bol viac ako dvojnásobok, na úrovni 281 Eur na obyvateľa.  Z krajín V4 sa na výskum a vývoj použilo menej peňazí v prepočte na obyvateľa iba v Poľsku (108 Eur). Pritom v tom istom roku sa napríklad vo Švédsku na výskum a vývoj použilo až 1537 Eur na obyvateľa, či v susednom Rakúsku 1255 Eur na obyvateľa.
Zobraziť článok >
 
Kočiar, s ktorým ch chlap vyzerá chlapsky
Kočíkovať dieťa je rozkošná činnosť, ale pravda je taká, že chodiť s ružovým kočiarikom nie je práve pre muža atraktívna predstava. Preto je fajn staviť na kočík, ktorý je funkčný nadčasový a atraktívny. Silver Cross Wave s novinkou na mnoho rokov Najnovší model kočíka značky Silver Cross Wave ponúka úplne unikátne riešenie pre postupne rastúce mladé rodiny. Kočík s vaničkou a sedákom pre jedno dieťa premeníte bez dokupovania ďalších doplnkov v kočík pre dve deti. Ak teda plánujete, že vášmu novorodenému bábätku budete chcieť čoskoro zaobstarať mladšieho súrodenca, s kočíkom Wave budete na túto ďalšiu etapu vašej rodiny od začiatku pripravení. Všetko, čo potrebujete v jednom balení Základná zostava, ktorú zakúpite pri narodení vášho prvého dieťaťa, obsahuje podvozok, vaničku, športové sedadlo, dve pláštenky, dve sieťky proti hmyzu, tendemové adaptéry a adaptéry na autosedačku. Táto zostava vám umožní voziť dieťa od narodenia vo vaničke, prípadne po dokúpení autosedačky v autosedačke a od cca 6 mesiacov v športovom sedáka. Ak sa vám narodí druhé dieťa skôr, než starší súrodenec prestane kočík potrebovať, stačí iba na podvozok kočíka so sedákom pripevniť vaničku pre novorodencov. . Vďaka predným otočným kolesám s možnosťou uzamknutia otáčania a rukoväte nastaviteľné do 5-výškových polôh sa kočík veľmi ľahko ovláda. Hlboká vanička s nánožníkom a vyberateľnou matracov bola navrhnutá tak, aby poskytovala bábätku maximálne pohodlie a bezpečie a je vhodná aj pre nočné prespanie. Ideálny pre každého ocka, ktorý si napríklad chce ísť s kočíkom a prechádzku a cestou sa zastaviť aj na pivo.
Zobraziť článok >
 
Zavedenie nároku na 13. a 14. plat príliš nefunguje
Od 1. mája 2018 umožňuje Zákonník práce zamestnávateľom daňovo zvýhodnené vyplácanie 13. platu (dovolenkový plat) a 14. platu (vianočný plat). Firmy mohli podľa nových podmienok poskytnúť zamestnancom 13. platy  prvýkrát v júni 2018. V skutočnosti tak v dôsledku zlého nastavenia podmienok urobilo len minimum firiem. Podpory je málo „Zo všetkých našich klientov, ktorí pôsobia vo výrobných aj nevýrobných sektoroch, túto možnosť dokázalo využiť menej ako päť percent firiem. Odhadujem, že na Slovensku vyplatili dovolenkový 13. plat  podľa nového systému menej ako 3 percentá firiem,“ hovorí Silvia Hallová, daňová partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.  Zlá podpora Hlavným dôvodom, prečo podpora 13. a 14. platov nefunguje, je zlé nastavenie podmienok. Oslobodenie sumy 500 eur od daňového zaťaženia príde až od roku 2019, nulové sociálne odvody z 13. a 14. platu budú možné až od roku 2021. Finančná úľava pre zamestnávateľov  je tak dnes podľa podmienok Zákonníka úplne minimálna. Pri zdravotnom poistení zo sumy 500 eur ušetrí firma maximálne 16,20 eura. Zamestnávatelia okrem toho majú problém s určením priemerného príjmu. Napríklad prémie, ktoré presahujú priemerný príjem, im pri 13. plate dodatočne zvyšujú mzdové náklady,“ vysvetľuje najväčšie problémy S. Hallová. “Zavedenie takzvaného nároku na 13. a 14. plat sa ukázal ako čisto propagandistický krok. Celé to znie skvelo, avšak v skutočnosti toto opatrenie neprinieslo zamestnancom prakticky nič.“  
Zobraziť článok >
 
Slovensko bude treťou najrýchlejšie starnúcou ekonomikou v EÚ
Debaty o zastropovaní odchodu do dôchodku na 64 rokov sa v uplynulých mesiacoch rozrástli ako huby po daždi. Je diskutabilné, či ide o zlepšenie podmienok dôchodkového systému, alebo o naháňanie politických bodov. Namiesto prijímania potrebných opatrení na zatraktívnenie súkromného sporenia sa táto téma zvrhla na preteky, kto ponúkne voličom atraktívnejšie podmienky. „Z úst politikov, ktorí podporujú ústavné zastropovanie dôchodkového veku, však nie je počuť, aké bude mať dopady na ekonomiku a  na výšku penzií. Aj keď v prípade schválenia tohto zákona bude skorší odchod do dôchodku dobrovoľný, jeho prijatie nedáva z ekonomického hľadiska žiaden zmysel,“ upozorňuje Jakub Rosa, analytik Across Private Investments. Skutočnosťou je, že obyvateľstvo starne, čím narastá tlak na verejné financie. „Podľa správy Európskej komisie (EK) sa zo Slovenska stane v nasledujúcich rokoch tretia najrýchlejšie starnúca ekonomika EÚ. V roku 2070 bude ôsma najstaršia. Dramaticky sa zmení aj počet pracujúcich na jedného dôchodcu. Kým v súčasnosti pripadá na jedného dôchodcu 3,2 pracujúceho, v roku 2070 to bude len 1,5 pracujúceho,“ konštatuje J. Rosa a dodáva, že podľa prognóz EK sa bude zvyšovať aj stredná dĺžka dožitia. „Z tohto dôvodu EK očakáva, že v rokoch 2034 - 2070 vzrastú výdavky Slovenska z dôvodu starnutia populácie o približne 3 % HDP, čo je oproti priemeru EÚ vysoké číslo,“ zdôraznil Rosa. V tomto období budú na dôchodok odchádzať silné populačné ročníky, tzv. Husákove deti.
Zobraziť článok >
 
Chudobou je ohrozených 16 % Slovákov
„Na Slovensku je chudobou ohrozených 16,3 % Slovákov, čo nás radí na 24. miesto v rámci krajín Európskej únie. Najmenej ohrozených ľudí chudobou a sociálnym vylúčením je v susednej Českej republike (12,2 %), najviac v Bulharsku (38,9 %). Na Slovensku sú najohrozenejšou skupinou nezamestnaní (58,3 %). Najvypuklejší problém v tomto smere majú Maďari, kde je až vyše 70 % nezamestnaných v pásme ohrozenia. Na Slovensku iba 9 % zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti (18,9 %).  V priemere za všetkých 28 krajín EÚ je 22,5 % Európanov v ohrození chudoby a sociálneho vylúčenia.   Chudobou je vo vyššom veku na Slovensku ohrozených viac žien ako mužov. Môžu za to celoživotné nerovnosti. Keďže životný cyklus žien často zahŕňa ekonomickú nečinnosť, prácu na čiastočný úväzok, neplatenú prácu, nižšie mzdy a priemerne o 5 rokov kratší pracovný čas ako muži, čelia významnému riziku chudoby v starobe. V rámci EÚ je ohrozených chudobou 18 %  žien a 12 % mužov vo veku nad 75 rokov. Slovensku, Česká republika a Slovinsko sú krajiny, kde je najvyššie riziko finančnej tiesne žien v dôsledku nerovnosti pohlaví. Podľa Európskej komisie žije dnes v EÚ 17,3 milióna starších ľudí (65 a viac rokov) ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Tento stav sa od roku 2013 takmer nezmenil.  Napríklad podľa ukazovateľa nazývaného Gini koeficient, ktorý meria rozdelenie príjmov v rámci spoločnosti, kde na škále predstavuje nula úplnú rovnosť a jedna úplnú nerovnosť, dosahuje Slovensko úroveň 0,25 percenta. Priemer 34 krajín OECD je 0,32 percenta. Nerovnosť príjmov narástla na Slovensku výraznejšie počas krízy, ale v globálnom porovnaní má krajina jednu z najnižších úrovní nerovnosti.“
Zobraziť článok >
 
Výhody a nevýhody eura
Jednou z nesporných výhod spoločnej európskej meny je zníženie transakčných nákladov. To je pre Slovensko veľmi dôležité, nakoľko sme malá a proexportne orientovaná ekonomika. Pred prijatím eura museli mnohé slovenské exportné firmy platiť za výmenu zahraničných mien do slovenských korún alebo napríklad aj za poistenie voči kurzovým výkyvom. Jednoduchšie to majú aj „obyčajní“ ľudia, ktorí pri vycestovaní do krajiny eurozóny taktiež ušetria čas aj peniaze, keďže im odpadajú náklady spojené s výmenou peňazí.  Tým, že máme rovnakú menu ako ďalších 18 krajín eurozóny, sa výrazne zjednodušuje situácia aj pre bežných spotrebiteľov. Ceny tovarov a služieb sa tak totiž stávajú na európskom trhu transparentnejšími, čo pôsobí na zvyšovanie konkurencie. Spotrebitelia totiž dokážu jednoduchšie porovnávať domáce ceny tovarov a služieb s cenami v krajinách, v ktorých sa tiež platí eurom. Prijatie eura sa podpísalo aj pod zrýchlenie hospodárskeho rastu, ktorý sám o sebe ďalej pôsobí na zvyšovanie životnej úrovne a rast zamestnanosti a miezd. Existencia eura na Slovensku je totiž lákadlom pre zahraničných investorov, nakoľko zjednodušuje prístup na náš trh. Prílev zahraničných investícií sa preklápa do zvýšeného dopytu po pracovných silách, čo následne znižuje nezamestnanosť. Každá minca však má dve strany. Rovnako je tomu aj v prípade eura. Tým, že Slovensko prijalo spoločnú menu, stratilo nezávislú menovú politiku a tým pádom sa musí prispôsobovať menovej politike Európskej centrálnej banky. A to nemusí byť vždy pre našu ekonomiku výhodné. Okrem toho sa Slovensko zaviazalo napríklad aj k účasti na záchranných mechanizmoch eurozóny. Zavedenie spoločnej európskej meny uľahčilo našincom cestovanie do zahraničia, znížilo ich náklady na bankové poplatky. Na druhej strane finančné inštitúcie prišli o časť svojich výnosov práve zo zmenárenských transakcií a devízových obchodov.  
Zobraziť článok >
 
Chcete študovať na Oxforde? Tu sa dozviete viac
Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie a pri investovaní do vzdelania to platí dvojnásobne. Nad budúcnosťou svojho dieťaťa je však dôležité zamýšľať sa systematicky už od jeho narodenia. Zažnite s cudzím jazykom „Napríklad najneskôr vo veku štyroch rokov je ideálne začať dieťa učiť cudzí jazyk, približne v 14-tich rokoch postupne profilovať jeho špecializáciu s ohľadom na budúce povolanie, v 18-tich ho pripravovať na prijímacie skúšky na vysokej škole,“ hovorí Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky, a dodáva: „Na financovanie budúceho štúdia je však najlepšie myslieť hneď po narodení. Pri dlhodobom plánovaní môže byť aj štúdium na prestížnej univerzite v zahraničí pre každého realitou.“ Poštová banka preto prichádza s unikátnym programom na podporu vzdelávania mladých s názvom #INSTUDY. Na informačnom portáli www.instudy.sk poskytuje rodičom aj študentom prehľad prestížnych svetových univerzít spolu s podmienkami a nákladmi na ročné štúdium. Rodičia tu zároveň nájdu informácie o tom, koľko im stačí mesačne sporiť, aby mohli kvalitné vzdelanie zabezpečiť aj svojim deťom. „Mnohí rodičia sú prekvapení, že študovať napríklad na Oxforde môže ich dieťa pri sporení už od 49 eur mesačne, samozrejme, ak začnú odkladať čo najskôr. Na štúdium na prestížnej a zároveň relatívne blízkej Humboldtovej univerzite v Berlíne budú mať pri sporení už od 35 eur mesačne,“ tvrdí L. Žáčková.
Zobraziť článok >
 
Kedy dostávajú deti najčastejšie darčeky? Vianoce to nie sú
Príležitostí na obdarovanie ratolestí je počas roka hneď niekoľko. Vianoce pritom nie sú sviatkom, kedy deti dostávajú najčastejšie darček. Až 95 % rodičov dáva deťom darček na narodeniny, pri Vianociach je to 92 %. Okrem klasických príležitostí na obdarovanie sa pridávajú Deň detí, úspechy detí a niekedy vysvedčenie. Čoraz častejšie sa v slovenských domácnostiach stáva, že deti si namiesto hračiek, kníh či oblečenia želajú na narodeniny či  Vianoce elektroniku, no mnohí aj obálku s peniazmi.  „Vianoce sú o prekvapeniach, narodeniny o želaniach a praktických potrebných veciach. Vysvedčenie sa väčšinou oslavuje hromadnou zmrzlinou alebo nejakým rodinným udalostiam, zriedka darčekom. Darované darčeky pre deti sú najčastejšie lego, bicykel, bábiky, korčule, knižky, mobil či tablet,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Z výsledkov unikátneho prieskumu Slovenskej sporiteľne, v ktorom banka zisťovala finančné správanie detí a mladých, vyplýva, že priania detí nie sú vždy v súlade s plánmi rodičov.  „Deti najviac túžia po peniazoch, ktoré sú v rebríčku u rodičov až na desiatej pozícií, ale aj po mobile či oblečení. Najviac sa tieto generácie k sebe blížia pri výlete či praktickom darčeku podľa aktuálnych potrieb,“ skonštatovala Buchláková. Peniaze si praje dostať až takmer polovica stredoškolákov, 20 % žiakov prvého stupňa a štvrtina žiakov druhého stupňa základných škôl. Mobil skóruje hlavne u detí na základných školách. Naopak najmenší záujem bol prejavený o vyrobené darčeky, bábiku a spoločenské hry. Medzi top 10 darčekov, ktoré si želajú žiaci základných škôl, patrí takisto oblečenie, výlet, počítač či notebook, kozmetika,  kniha, hracia konzola či lego.  
Zobraziť článok >
1 2 3