EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Rodina a děti

 
Kôš na plienky. Zíde sa každému oteckovi
Máte doma živý uzlíček radosti? Blahoželáme. No je viac ako isté, že to prvé dni nebude ľahké. A hlavne čo sa týka objemu plienok, nebudete ani chápať, ako ich dokáže také malé dieťa minúť tak veľa. No prečo ich nehádzať do bežného koša? Pretože to nie je píliš šťastné pee váš domov. Nie, do koša plienky nepatria Aj tak skončia na skládke, pretože plienky nespláchnete do toalety. Ale nepatria ani do bežného smetného koša, ktorý máte na odpadky. Dôvod je asi jasný. Plienky obsahujú moč aj stolicu a verte, či ide o novorodenc, alebo dospelého, výkaly skrátka nevoňajú. Preto ak dáte plienky do obyčajného koča, byť vám do pár dní bude páchnuť ako toaleta. Využite smetný kôš špeciálne na plienky Dizajnový kôš na jednorázové plienky Sangenic Tec umožňuje bezdotykové zabalenie použitých plienok. Súčasťou koša je výmenná kazeta s antibakteriálnou fóliou, ktorej antibakteriálna zložka zničí 99% baktérií. Kôš tak chráni izbu pred zápachom aj baktériami. Vďaka technológii TWIST-LOCK sa plienka v koši zabalí do voňavej fólie a s pomocou piestu je zatlačená do koša. Kapacita jednej kazety je až 84 plienok (veľ. 5-9 kg), pri spotrebe 3 plienok denne tak jedna kazeta vydrží až jeden mesiac používania. Vďaka tomu, že kôš pojme cca 28 plienok nie je potrebné ho často vynášať. Špičkový dizajn koša skvele doplní váš moderný interiér.
Zobraziť článok >
 
Chudobou je ohrozených 16 % Slovákov
„Na Slovensku je chudobou ohrozených 16,3 % Slovákov, čo nás radí na 24. miesto v rámci krajín Európskej únie. Najmenej ohrozených ľudí chudobou a sociálnym vylúčením je v susednej Českej republike (12,2 %), najviac v Bulharsku (38,9 %). Na Slovensku sú najohrozenejšou skupinou nezamestnaní (58,3 %). Najvypuklejší problém v tomto smere majú Maďari, kde je až vyše 70 % nezamestnaných v pásme ohrozenia. Na Slovensku iba 9 % zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti (18,9 %).  V priemere za všetkých 28 krajín EÚ je 22,5 % Európanov v ohrození chudoby a sociálneho vylúčenia.   Chudobou je vo vyššom veku na Slovensku ohrozených viac žien ako mužov. Môžu za to celoživotné nerovnosti. Keďže životný cyklus žien často zahŕňa ekonomickú nečinnosť, prácu na čiastočný úväzok, neplatenú prácu, nižšie mzdy a priemerne o 5 rokov kratší pracovný čas ako muži, čelia významnému riziku chudoby v starobe. V rámci EÚ je ohrozených chudobou 18 %  žien a 12 % mužov vo veku nad 75 rokov. Slovensku, Česká republika a Slovinsko sú krajiny, kde je najvyššie riziko finančnej tiesne žien v dôsledku nerovnosti pohlaví. Podľa Európskej komisie žije dnes v EÚ 17,3 milióna starších ľudí (65 a viac rokov) ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Tento stav sa od roku 2013 takmer nezmenil.  Napríklad podľa ukazovateľa nazývaného Gini koeficient, ktorý meria rozdelenie príjmov v rámci spoločnosti, kde na škále predstavuje nula úplnú rovnosť a jedna úplnú nerovnosť, dosahuje Slovensko úroveň 0,25 percenta. Priemer 34 krajín OECD je 0,32 percenta. Nerovnosť príjmov narástla na Slovensku výraznejšie počas krízy, ale v globálnom porovnaní má krajina jednu z najnižších úrovní nerovnosti.“
Zobraziť článok >
 
Výskum a vývoj ako kľúčový cieľ EÚ
Výskum a vývoj právom patria k prioritám EÚ vďaka svojej nevyhnutnosti pre dlhodobý udržateľný rozvoj krajín. Prínosy výskumov prispievajú k lepšej kvalite života a pomáhajú vytvárať vhodné podmienky pre ekonomický rast. Mnohokrát sa dokonca aj objavy spočiatku vnímané ako náhodné ukázali ako veľmi užitočné (napr. penicilín). Empirické výskumy poukazujú na závislosť rastu produktivity krajiny od hrubých domácich výdavkov na výskum a vývoj vyjadrených ako percento HDP (napr. Coccia 2009). Lisabonská stratégia EÚ stanovila štátom únie ako cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj. Keďže tento cieľ nebol do pôvodného termínu roku 2010 splnený, stratégia Európa 2020 ho znovu adoptovala ako jeden z piatich kľúčových cieľov. Napriek tomu je naďalej pre väčšinu krajín EÚ problematické tento cieľ spĺňať. Podľa údajov Eurostatu to v roku 2016 (zatiaľ posledný dostupný údaj)  splnili  iba dve krajiny: Švédsko a Rakúsko (veľmi tesne pod touto hranicou boli Nemecko a Dánsko). Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili Lotyšsko a Rumunsko, ktoré na výskum a vývoj v roku 2016 vynaložili menej ako 0,5 % HDP.  Ako sme na tom? Slovensko v roku 2016 (čo je najnovší dostupný údaj z Eurostatu) vyčlenilo na výskum a vývoj 0,79 % HDP, čo je menej ako 1,18 % z roku 2015 a 0,88 % HDP z roku 2014. Naďalej tak naše výdavky na výskum a vývoj ostávajú pod Lisabonským cieľom. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky je slovenská úroveň výdavkov na výskum a vývoj najnižšia. Bližšie k cieľu EÚ sú Česi s 1,68 % HDP, za nimi nasledujú Maďari (1,21 % HDP) a potom Poliaci (0,97 % HDP). Keď sa pozrieme na výdavky na výskum a vývoj v pomere k obyvateľstvu jednotlivých krajín, na Slovensku to v roku 2016 predstavovalo 118 Eur. V Česku to bol viac ako dvojnásobok, na úrovni 281 Eur na obyvateľa.  Z krajín V4 sa na výskum a vývoj použilo menej peňazí v prepočte na obyvateľa iba v Poľsku (108 Eur). Pritom v tom istom roku sa napríklad vo Švédsku na výskum a vývoj použilo až 1537 Eur na obyvateľa, či v susednom Rakúsku 1255 Eur na obyvateľa.
Zobraziť článok >
 
Inflácia stále rastie. Čo je drahšie?
Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa septembrová miera inflácie v eurozóne medziročne mierne zrýchlila na 2,1 % (z 2 % r/r v predchádzajúcom mesiaci). K rastu výrazne prispeli ceny energií, ktoré sa zvýšili o 9,5 % r/r. Ceny služieb si udržali tempo rastu 1,3 % r/r, zatiaľ čo ceny potravín, alkoholických nápojov a tabaku zrýchlili na 2,7 % r/r. Jadrová inflácia však mierne sklamala, keď zvoľnila tempo na 0,9 % r/r (z 1 % r/r). Výhľad cesty menovej politiky ECB očakáva stabilitu sadzieb na terajších úrovniach prinajmenšom  do konca leta 2019 a v každom prípade dostatočne dlho na to, aby zabezpečili zotrvanie inflácie na ceste ku cieľu ECB.  Očakávame, že prvé zvýšenie sadzieb v eurozóne (najprv depozitnej sadzby ECB) by mohlo prísť najskôr v druhej polovici roka 2019, do úvahy prichádza ako najskorší možný termín september 2019, o niečo pravdepodobnejšie sa však javí skôr október 2019 (zasadnutie vtedy by už bolo po lete). Menová politika teda ostane pomerne uvoľnená ešte minimálne rok.  Na Slovensku podľa rýchleho odhadu Eurostatu harmonizovaná inflácia v septembri dosiahla tempo 2,8 % medziročne (0,1 % medzimesačne), v súlade s našimi očakávaniami. Presná štruktúra rastu spotrebiteľských cien bude zverejnená v polovici októbra. Celkovo tento rok ťahajú infláciu nahor hlavne ceny potravín, služieb a ceny energií. Za celý rok 2018 očakávame priemer harmonizovanej inflácie na Slovensku na úrovni 2,6 %.
Zobraziť článok >
 
Kedy dostávajú deti najčastejšie darčeky? Vianoce to nie sú
Príležitostí na obdarovanie ratolestí je počas roka hneď niekoľko. Vianoce pritom nie sú sviatkom, kedy deti dostávajú najčastejšie darček. Až 95 % rodičov dáva deťom darček na narodeniny, pri Vianociach je to 92 %. Okrem klasických príležitostí na obdarovanie sa pridávajú Deň detí, úspechy detí a niekedy vysvedčenie. Čoraz častejšie sa v slovenských domácnostiach stáva, že deti si namiesto hračiek, kníh či oblečenia želajú na narodeniny či  Vianoce elektroniku, no mnohí aj obálku s peniazmi.  „Vianoce sú o prekvapeniach, narodeniny o želaniach a praktických potrebných veciach. Vysvedčenie sa väčšinou oslavuje hromadnou zmrzlinou alebo nejakým rodinným udalostiam, zriedka darčekom. Darované darčeky pre deti sú najčastejšie lego, bicykel, bábiky, korčule, knižky, mobil či tablet,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Z výsledkov unikátneho prieskumu Slovenskej sporiteľne, v ktorom banka zisťovala finančné správanie detí a mladých, vyplýva, že priania detí nie sú vždy v súlade s plánmi rodičov.  „Deti najviac túžia po peniazoch, ktoré sú v rebríčku u rodičov až na desiatej pozícií, ale aj po mobile či oblečení. Najviac sa tieto generácie k sebe blížia pri výlete či praktickom darčeku podľa aktuálnych potrieb,“ skonštatovala Buchláková. Peniaze si praje dostať až takmer polovica stredoškolákov, 20 % žiakov prvého stupňa a štvrtina žiakov druhého stupňa základných škôl. Mobil skóruje hlavne u detí na základných školách. Naopak najmenší záujem bol prejavený o vyrobené darčeky, bábiku a spoločenské hry. Medzi top 10 darčekov, ktoré si želajú žiaci základných škôl, patrí takisto oblečenie, výlet, počítač či notebook, kozmetika,  kniha, hracia konzola či lego.  
Zobraziť článok >
 
Super miska, z ktorej deti nerozlejú
Máte doma deti, alebo ich plánujete? Tak zázračná miska, z ktorej dieťa nič nevysype bude vašim pokladom a cestou, k obnoveniu nervovej rovnováhy. Stop jedlu na zemi Každý, kto má doma deti, alebo s nimi trávia veľa času určite vie, že dokážu behom chvíľky urobiť veľký neporiadok - rozsýpajú, rozhadzujú a rozlievajú všetko, čo im príde pod ruku. Toto poznajú snáď všetci rodičia. Ponúkame Vám preto šikovné riešenie tohto nekonečného problému - Gyro Bowl - čarovnú misku pre deti. Misku môžete otáčať či preklápať na ktorúkoľvek stranu, ale jej obsah sa nikdy nevysype. Už žiadne rozsýpanie Miska chráni pred vysypaním obsahu Perfektný pre malé neposedníkov. Je praktická, ale aj zábavná. Môže sa umývať v umývačke riadu. Využijete ju všade, kde sa obávate rozsypaniu obsahu. Šetrí čas pri upratovania a je aj Ideálna na uskladnenie drobných predmetov ako sú špendlíky, skrutky, sponky. Výborný darček pre rodičov malých detí. Pekná aj praktická  Tajomstvo čarovné misky pre deti Gyro Bowl je vnútri misky. Podobne ako glóbus, aj táto miska sa dá otáčať o 360 ° a pritom zabezpečuje, aby otvorená časť zostala vždy hore. Obsah sa preto nevysype a nevyleje. Bez ohľadu na to, ako s ňou manipulujete, obsah tejto misky zostane vždy vnútri. Deťom sa najviac páči, ako sa miska otáča, navyše má pekné, pestré farby a pôsobí ako hračka. Súčasťou misky je špeciálny veko, vďaka ktorému môžeme obsah zatvoriť a uskladniť. Potraviny tak vydržia dlhšie čerstvé a chutné.  
Zobraziť článok >
 
Ako sa vekom sa menia preferencie detí?
Vek detí má vplyv na ich preferencie v tom, na čo míňajú peniaze. Na prvom stupni sú to najmä sladkosti (91 %) a hračky (62 %) a  na druhom už je to zábava s kamarátmi (67 %). Tá je dôležitá aj pre stredoškolákov (62 %), ale najviac peňazí míňajú na oblečenie a topánky (68 %).   Ak si žiaci sporia, najčastejšie je to na elektroniku a oblečenie (viac ako 25 %). Takmer jedna tretina žiakov základnej školy si však odkladá peniaze bez presne určeného cieľa,. Čím je dieťa staršie, tým má jasnejšiu predstavu o tom, na čo peniaze využije. Vidno to najmä u stredoškolákov, u ktorých si veľká časť šetrí na leto (33 %) a cestovanie, auto, ďalšie štúdium (viac ako 20 %) či na vlastné bývanie (13 %). Mobil je základ Škola, základ života. Mobil, základ školy. Na prvom stupni ho má až 63 % žiakov (49 % smartfón a 14 % tlačidlový), na druhom stupni je to však už 95 %, u stredoškolákov 100 % a takmer všetci smartfón. „Zaujímavý je vekový posun pri získaní prvého mobilu. Kým dnešní stredoškoláci ho dostali najčastejšie vo veku 9 až 12 rokov, dnešní žiaci základnej školy už vo veku 6 až 8 rokov. A v Bratislave malo mobil pred príchodom do prvého ročníka už každé šieste dieťa,“ poznamenala Buchláková. Mobil využívajú deti a mladí najmä na sťahovanie hier, aplikácií či hudby zadarmo. Stredoškoláci s mobilom zároveň bankujú – kontrolujú si stav konta či platia.    
Zobraziť článok >
 
Chcete študovať na Oxforde? Tu sa dozviete viac
Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie a pri investovaní do vzdelania to platí dvojnásobne. Nad budúcnosťou svojho dieťaťa je však dôležité zamýšľať sa systematicky už od jeho narodenia. Zažnite s cudzím jazykom „Napríklad najneskôr vo veku štyroch rokov je ideálne začať dieťa učiť cudzí jazyk, približne v 14-tich rokoch postupne profilovať jeho špecializáciu s ohľadom na budúce povolanie, v 18-tich ho pripravovať na prijímacie skúšky na vysokej škole,“ hovorí Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky, a dodáva: „Na financovanie budúceho štúdia je však najlepšie myslieť hneď po narodení. Pri dlhodobom plánovaní môže byť aj štúdium na prestížnej univerzite v zahraničí pre každého realitou.“ Poštová banka preto prichádza s unikátnym programom na podporu vzdelávania mladých s názvom #INSTUDY. Na informačnom portáli www.instudy.sk poskytuje rodičom aj študentom prehľad prestížnych svetových univerzít spolu s podmienkami a nákladmi na ročné štúdium. Rodičia tu zároveň nájdu informácie o tom, koľko im stačí mesačne sporiť, aby mohli kvalitné vzdelanie zabezpečiť aj svojim deťom. „Mnohí rodičia sú prekvapení, že študovať napríklad na Oxforde môže ich dieťa pri sporení už od 49 eur mesačne, samozrejme, ak začnú odkladať čo najskôr. Na štúdium na prestížnej a zároveň relatívne blízkej Humboldtovej univerzite v Berlíne budú mať pri sporení už od 35 eur mesačne,“ tvrdí L. Žáčková.
Zobraziť článok >
1 2 3