EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Každý den nové články o produktech z našeho e-shopu

 
Slováci chcú aktívnu dovolenku
Dovolenka je jednou z príležitostí na to, aby sme si oddýchli fyzicky aj psychicky a začali s celkovou zmenou životného štýlu. „Ľudia plánujú v zahraničí na dovolenke predovšetkým oddychovať pri mori. Záujem o dovolenky s týmto charakterom však má klesajúcu tendenciu. Naopak, čoraz viac Slovákov vyráža na poznávacie zájazdy, na cesty spojené s objavovaním nových miest, prehliadkami pamiatok, či pobytom v prírode a viac ako štvrtina našincov sa počas dní oddychu v zahraničí plánuje venovať čisto športovým aktivitám,“ uvádza riaditeľ úseku tvorby produktov a podpory predaja Poštovej poisťovne Ondrej Reichbauer. Pri každej, nielen pri aktívnej dovolenke, si však treba dávať pozor na zranenia, minimalizovať riziko ich vzniku a s tým spojené zvýšené dovolenkové náklady. Vyvrtnutý členok na Bali, stál klienta 123 eur. „Vďaka tomu, že nezabudol na cestovné poistenie, všetky náklady mu boli preplatené. Asistenčná služba Poštovej poisťovne Europ Assistance vlani evidovala jednu zlomenú ruku v Taliansku, ktorá si, našťastie, vystačila len s ambulantným ošetrením. Tento náklad mu pokryl Európsky preukaz poistenca,“ dodáva O. Reichbauer. Medzi destinácie, z ktorých bolo vlani hlásených najviac poistných udalostí, patrí Thajsko, Grécko, Taliansko a Bulharsko. Najčastejším zdravotným problémom, ktorý dovolenkári riešili, bola gastroenteritída. Priemerný náklad na ošetrenie týchto ťažkostí predstavoval 604 eur. O niečo viac sa objavoval aj zápal dýchacích ciest, ktorý v priemere stál 734 eur. Ošetrenie boľavého zubu sa vyšplhalo na 400 eur a žlčníka v Lotyšsku na viac ako 300 eur.  
Zobraziť článok >
 
Rakovina je druhou najčastejšou príčinou úmrtí v únii
Štatistiky sú v tomto prípade neúprosné. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat je práve rakovina druhou najčastejšou príčinou úmrtí v Európskej únii. V roku 2016 išlo o 1,3 milióna ľudí.  „Až štvrtina úmrtí Európanov je spôsobená práve rakovinou. Na prvom mieste sú ochorenia obehového systému (37 %) ako je napríklad infarkt či mŕtvica. Krajiny, kde najviac ľudí umiera na rakovinu sú Holandsko (31 % zo všetkých úmrtí), Dánsko (29 %) Veľká Británia (28 %) a Francúzsko (27 %),“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Viac ako 50 % žien, ktoré podľahnú rakovine (prevažne rakovine prsníka) sú mladšie ako 65 rokov. Najviac v Slovinsku (58 %), Taliansku (57 %), Holandsku (56 %), Španielsku (54 %), Chorvátsku (53 %), Grécku a Malte (obe 51 %).  Ženy najčastejšie ochorejú na rakovinu prsníkov (16 %) a muži na rakovinu prostaty (10 %).  Až za štvrtinou všetkých úmrtí na Slovensku stojí rakovina. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú najvyššiu mieru úmrtnosti. Za rok 2016 bola najvyššie zaznamenaná práve na Slovensku, ale aj v Maďarsku a Chorvátsku. „V rámci krajín EÚ je hlavnou príčinou úmrtia ľudí na rakovinu práve rakovina pľúc (21 % zo všetkých úmrtí na rakovinu), ďalej rakovina prsníka (16 %), rakovina hrubého čreva (12 %) či rakovina prostaty (10 %) a pankreasu (6 %),“ doplnila Buchláková.  
Zobraziť článok >
 
Ako rastú ceny potravín?
Rast cien tovarov a služieb v marci tohto roka opäť zrýchlil a dosiahol úroveň 2,7 %. K zvýšeniu marcovej inflácie významne prispelo aj zdraženie potravín. Rast cien potravín totiž medziročne opäť zrýchlil a dosiahol až 3,1 %. Aj v medzimesačnom porovnaní zdraželi potraviny výraznejšie, a to až o 1,0 %. Blížia sa Veľkonočné sviatky, ktoré zvykneme tráviť v kruhu rodiny a priateľov pri plnom stole veľkonočných dobrôt. Výdavky na potraviny nám tak pred týmito sviatkami zrejme ukroja väčšiu časť z rodinného rozpočtu ako zvyčajne. Preto sme sa v aktuálnej téme zamerali na to, ako sa vyvíjajú ceny potravín a aký vývoj nás v nadchádzajúcom období čaká. Údaje pochádzajú zo Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]. Prečo potraviny zdražujú? Drahšie potraviny sú výsledkom vyšších cien vstupov (ropa, poľnohospodárske komodity, energie, príplatky za prácu v noci a cez víkendy), ale taktiež aj dôsledkom zavedenia špeciálneho odvodu pre obchodné reťazce. Podľa najaktuálnejších údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa svetové ceny potravín v marci 2019 zvýšili. Index cien potravín, zostavovaný organizáciou, v porovnaní s februárom mierne vzrástol, čím sa dostal na najvyššiu hodnotu od augusta 2018. V medziročnom porovnaní je ale nižší o -3,6 bodu. K najvýraznejšiemu medzimesačnému rastu došlo v prípade mliečnych výrobkov a mierne rástli aj ceny mäsa. Naopak nižšie ceny podľa tohto indexu zaznamenali obilniny, oleje a iné tuky, a taktiež aj cukor.  
Zobraziť článok >
 
Zdieľaná ekonomika sa v únii začína rozmáhať. Slováci najviac využívajú ubytovanie
lani až 19 % Európanov využívalo zdieľanú ekonomiku. Najčastejšie využívali zdieľané ubytovanie, najmä izby, apartmány, domy či vidiecke chaty, pričom si to objednávali prostredníctvom webu alebo aplikácií. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat využívajú zdieľané ubytovanie najčastejšie Luxemburčania (44 %) či Íri a Malťania (obe 26 %). „Slováci sa postupne doťahujú na priemer únie. Vlani až 18 % Slovákov využilo zdieľané ubytovanie doma či v zahraničí. Predbehli sme napríklad aj Českú republiku, kde iba 5 % ľudí využíva túto formu ubytovania,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Podobne ako v Česku sú na tom ľudia na Cypre (iba 3 % ľudí využíva zdieľané ubytovanie, Litve (7 %), Grécku, Rumunsku a Slovinsku (všetky 8 %) či Bulharsku (9 %).  V prípade Slovenska ide o mierny medziročný rast záujmu o tieto formy zdieľanej ekonomiky. Najčastejšie sa u nás využíva ubytovanie a doprava. „Príkladom by nám mohli ísť škandinávskej krajiny, kde zhruba štvrtina ľudí funguje takýmto spôsobom. Výrazne si vďaka tomu šetria náklady. U nás je tento systém zatiaľ v plienkach. Slováci majú väčšinou obavy, či je ubytovanie, ktoré je ponúkané u niekoho doma, dostatočné chránené pred možnými komplikáciami. A to v podobe zrušenia ubytovania zo strany majiteľa na poslednú chvíľu, nižšieho štandardu ubytovania a podobne,“ doplnila Buchláková.  „Netreba sa však toho obávať. Jednotlivé platformy, či už poskytujúce ubytovanie alebo dopravu majú už zavedené reputačný systém, a to jednak zo strany poskytovateľa ako aj zákazníka. Dokonca je to zaistené aj rôznymi formami poistenia na oboch stranách,“ skomentovala Buchláková. Napríklad platforma RelayRiders, kde ľudia môžu požičať svoje auto alebo si prenajať cudzie vozidlo, ponúkajú poistenie škody pre ich jazdcov.  
Zobraziť článok >
 
Dosiahli už ceny nehnuteľností svoje predkrízové maximá?
Napriek citeľnému rastu cien sú nehnuteľnosti stále v priemere o -5,3 % lacnejšie v porovnaní s ich historickým maximom z roku 2008. Znamená to, že meter štvorcový nehnuteľnosti je lacnejší o -80 eur oproti roku 2008. Aj tu ale veľa závisí od typu nehnuteľnosti. Zatiaľ čo ceny domov sú nižšie oproti predkrízovým úrovniam o vyše -8,5 % [resp. o -108 eur za m2], tak byty už ceny z roku 2008 prekročili, a to o takmer desatinu [resp. o 155 eur za m2]. Drahšie ako pred 10 rokmi sú pritom všetky typy bytov. Najvýraznejší „náskok“ majú veľké byty, keďže 4 – izbové byty sú drahšie o vyše 16 % a 5 – izbové o takmer 15 % ako v roku 2008. To znamená, že za tieto byty si priplácame až viac než 200 eur za meter štvorcový. Dvojizbové a trojizbové byty sú o 10 až 12 % drahšie ako v predkrízovom roku 2008 a najmiernejší rast zaznamenali jednoizbáky. Tie sú síce tiež drahšie ako v roku 2008, ale „len“ o zhruba 8 %. Priemerné ceny nehnuteľností sú aktuálne nižšie ako ich predkrízové maximá vo väčšine našich regiónoch. Najvýraznejšie, až o -17 %, zaostávajú ceny v Prešovskom kraji a následne v Banskobystrickom kraji [o -9 %]. Naopak, predkrízové úrovne najviac prekročili nehnuteľnosti v Trnave a okolí, ktoré sú aktuálne drahšie o vyše 5 %. Viac ako pred 10 rokmi zaplatia za byt aj obyvatelia v nitrianskom regióne, ale len o 0,5 %. Ceny v Bratislave a okolí sú na rovnakých úrovniach ako boli pred 10 rokmi.
Zobraziť článok >
 
Zaobídeme skôr bez chleba ako bez alkoholu
 Bratislava, 17. apríla 2019 - Slovákov sme sa opýtali, čo u nich doma, na veľkonočnom stole, nesmie chýbať. Okrem tradičných jedál sú to aj drinky. Respondenti ich spomínali dokonca častejšie ako chlieb, či vianočku. Napriek tomu, v rámci Európskej únie nepatríme medzi lídrov v týždennej konzumácii alkoholu. Takmer polovica Slovákov vníma Veľkú noc ako kresťanské sviatky a viac ako štvrtina našincov skôr ako sviatky jari. V každom prípade, spája sa nám s ňou tradícia šibania, oblievania a stretávania sa s najbližšími. Tieto zvyky idú ruka v ruke s tradíciou bohatého pohostenia veľkonočnými špecialitami, ako aj alkoholickými prípitkami. Pri tejto príležitosti sme sa pozreli na konzumáciu alkoholu a cigariet doma, aj v ostatných krajinách Európskej únie. Podľa údajov Eurostatu tu existujú veľké rozdiely tak medzi pohlaviami, ako aj medzi jednotlivými členskými štátmi. Alkoholické nápoje chutia viac mužom. „V rámci EÚ ich konzumuje každý týždeň, ale nie na dennej báze, až 38 % chlapov a 23 % žien starších ako 18 rokov. Spomedzi krajín Únie sa podiely mužov pohybujú od 21 % v Lotyšsku do 52 % v Spojenom kráľovstve a žien od 5 % v Rumunsku a Litve do 40 % v Spojenom kráľovstve,“ uvádza Jana Glasová, analytička Poštovej banky. Slovensko sa v rámci tohto prieskumu umiestnilo medzi krajinami s nižšou týždennou konzumáciou alkoholu. Drink si každý týždeň dopraje 25,8 % mužov a 7,6 % žien. Medzi lídrov v tomto rebríčku, po Británii, patrí Írsko, Dánsko, Luxembursko, Švédsko a Nemecko, ale aj Česká republika (47,4 % mužov, 24,4 % žien).
Zobraziť článok >
 
Pozor alkohol za volantom, úrazy pri šibačke a nekontrolovaný prísun kalórií
Veľkonočné sviatky patria z hľadiska počtu poistných udalostí k tým pokojnejším v roku, aspoň čo sa týka škôd na motorových vozidlách. Podľa štatistiky UNIQA poisťovne sa najmenej poistných udalostí na cestách stáva na Veľkonočnú nedeľu, kedy evidujeme každoročne zhruba o polovicu škôd menej ako na Veľkonočný pondelok. Aj tieto sviatky pripomíname niektoré poistné udalosti, ktoré sa stali počas Veľkej Noci ako aj rady, ako sa vyhnúť zbytočným škodám na zdraví či majetku. UNIQA poisťovňa eviduje prípad staršieho manželského páru, ktorý sa počas sviatkov vybral  autom na návštevu príbuzných. Za volantom sedela pani, ktorá bola tzv. sviatočná vodička. Znie to až neuveriteľne, ale stres z dlhšej prestávky v šoférovaní zrejme spôsobil, že pani za jeden deň spôsobila 3 kolízie. Najskôr narazila na ceste do zvodidiel, pokračovala v jazde, auto následne v priebehu dňa poškodila pri parkovaní a večer cestou domov v snahe vyhnúť sa zvieraťu na ceste  skončila s autom v priekope. Posádka auta našťastie neutrpela zranenia, Škodu na aute sme uhradili z havarijnej poistky. Na Veľkonočný pondelok určite nezabudne vodič, ktorý si neustriehol hladinu alkoholu v krvi. Po návrate zo šibačky sa snažil zaparkovať svoje auto na sídliskovom parkovisku, pričom poškodil naraz až 5 áut. Privolaná policajná hliadka mu namerala v krvi 0,8 ‰ alkoholu. Škody na okolostojacich autách sa hradili z PZP vodiča.    
Zobraziť článok >
 
Veľkonočná čokoládová „bomba“ na tridsať dní
Dva čokoládové zajace, 10 nugátových vajíčok, jeden šúľok marcipánu, keksíky, oblátkové rezy, želé cukríky a možno ešte dve čokoládové vajíčka  – toto všetko sa zväčša nachádza vo veľkonočnej výslužke, ktorú si deti nosia domov. „Ako lekár, však musím  varovať“, hovorí Dr. Peter Kritscher, lekár  UNIQA Group. „V podstate by sme denne nemali zjesť viac ako jednu porciu sladkostí, a to je približne 20 gramov. Podľa tohto výpočtu by nám mal veľkonočný zajačik vydržať na päť dní a celý cca 600 gramový veľkonočný balíček  na celý mesiac.“ Ak sa podrobnejšie pozrieme napr. na 100 gramového čokoládového zajačika, zistíme, že má viac ako 530 kalórií. To zodpovedá priemernému obedu – s tým rozdielom, že čokoládový zajac pozostáva takmer výlučne z cukru a tuku. „V oboch prípadoch ide o látky, ktoré zaťažujú organizmus“, hovorí Dr. Kritscher. „Tuky vedú k priberaniu a spôsobujú problémy so srdcom a krvným obehom. A cukor spôsobuje nadváhu a často dokonca cukrovku.“  Najzdravšie z veľkonočného balíčka tak zostávajú prírodné (napr. aj natvrdo uvarené) vajíčka, ktoré sa ešte v niektorých regiónoch Slovenska ponúkajú šibačom ako súčasť výslužky. Tip od lekára UNIQA Group: „Čím menej sladkého zjete, o to viac miesta budete mať pre potraviny bohaté na živiny ako je ovocie, zelenina či výrobky z obilnín.“
Zobraziť článok >