EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Každý den nové články o produktech z našeho e-shopu

 
Domácnosti spotrebujú približne štvrtinu energie v únii
Európske domácnosti spotrebujú v priemere štvrtinu energie v Európskej únii. Najviac sa využíva v domácnostiach zemný plyn (36 %) a elektrina (24 %). Obnoviteľné zdroje energie zhltnú 17,5 %, nasledujú ropné produkty (11,2 %) a druhotné teplo (7,6 %). Malý podiel pokrývajú tuhé palivá (3 %).  „Európske domácnosti spotrebujú najviac energie na vykurovanie svojich príbytkov, čo tvorí až dve tretiny konečnej spotreby energie v sektore bývania. Elektrická energia využívaná na osvetlenie a väčšinu elektrických spotrebičov predstavuje zhruba 14 percent z celkovej spotreby energie,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. To však nezahŕňa využívanie elektriny na napájanie hlavných vykurovacích, chladiacich alebo varných systémov.  Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani domáce spotrebiče na varenie zhltli 5,6 % energie spotrebovanej domácnosťami, zatiaľ čo chladenie priestorov (klimatizácia) a iné konečné použitia pokrývajú  len nepatrné percento, konkrétne 0,3 % a 0,9 %. Vykurovanie priestorov domácnosti a vody predstavuje dokopy 78,9 % konečnej spotreby energie domácností. Slovenské domácnosti sa príliš v účele spotreby nelíšia od tých európskych. Najviac je využívaná energia na vykurovanie domácnosti (68,3 %), nasleduje ohrev vody (14,8 %), osvetlenie (11,7 %), varenie (5,6 %) a klimatizácia (0,1 %). Najviac využívame zemný plyn (64,5 %), nasleduje druhotné teplo (26 %), elektrinu (5,7 %), obnoviteľné zdroje energie (1,9 %), tuhé palivá (1,4 %) a ropné produkty (0,4 %). „V rámci spotrebného koša priemernej slovenskej domácnosti  tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. Od roku 2007 u nás výrazne tieto výdavky rástli. Kým pred viac ako 10 rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3 %, vlani do bola vyše štvrtina. Rástli ceny elektriny, plynu ale aj celkového nájmu,“ doplnila Buchláková.
Zobraziť článok >
 
Letná grilovačka: Horiace uhlíky z pahreby a silný vietor dokážu narobiť značné škody
Leto je čas oddychu a posedenia s priateľmi, teplé večery si niektorí už ani nevedia predstaviť bez grilovania vonku, ktoré je určite príjemnejšie ako varenie v uzatvorenej kuchyni. Aj pri varení či grilovaní na záhrade by sme však nemali zabúdať na to, že aj malá neopatrnosť môže spôsobiť značné škody na majetku či na zdraví. Horiaci plot v blízkosti grilu, víchricou zničené altánky či záhradný nábytok ale aj kuriózny prípad, keď domáci pán spadol zo stromu rovno do kotla s vriacim gulášom – to sú prípady, ktoré UNIQA eviduje z letných grilovačiek. „Mali sme v poisťovni prípad, keď počas grilovačky vplyvom vetra odskočilo viacero horiacich uhlíkov z horúcej pahreby a začal horieť tenký ratanový plot, ktorý bol v blízkosti grilu. Oheň našťastie domáci včas zaregistrovali a uhasili,“ hovorí Róbert Koch z oddelenia poistenia majetku UNIQA poisťovne. UNIQA tiež zaznamenáva každoročne stále väčší počet škôd následkom letných búrok a víchrice, ktoré sa týkajú práve vonkajšieho nábytku či oplotenia domov. Hlásenia klientov sa najčastejšie týkajú rozbitých okien, zničených plotov či dolámaných vonkajších roliet. Odfúknutý záhradný nábytok však ničil aj balkóny a presklené dvere. „Evidujeme prípady, keď silný vietor počas letnej búrky doslova vytrhol zo zeme detskú trampolínu a kompletne ju zničil, silnej víchrici padli za obeť aj drevené záhradné stoličky a používaný gril,“ hovorí R. Koch z UNIQA. Silné krupobitie zasa zničilo niekoľko záhradných domčekov a následkom silného vetra došlo k odtrhnutiu či poškodeniu striech altánkov.  
Zobraziť článok >
 
Ženy pristupujú k financiám zodpovednejšie. Majú vyššie úspory ako muži
Hoci muži sporia mesačne o 5 % viac ako ženy, práve nežnejšie pohlavie má nasporenú celkovo vyššiu čiastku, a to až o 6 %. Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne majú ženy v rámci sporenia na rezervu našetrenú sumu približne na úrovni 2000 eur. Mesačne dokážu dať bokom približne 190 eur. Analýza sa robila v máji tohto roka na vzorke viac ako 100- tisíc klientov. „Jedným z vysvetlení, prečo majú ženy našetrených viac peňazí je, že sú zodpovednejšie a nesiahajú tak na peniaze odložené bokom. Muži sú vo väčšine hlavou rodiny, financie sú v ich rukách, a preto napríklad v prípade nečakaných finančných výdavkov využívajú aj rezervy,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Najviac sporia ľudia vo veku 18 až 35 rokov, a to v priemere 235 eur mesačne. „Môže to súvisieť s tým, že najmä mladí do 25 rokov ešte bývajú doma alebo na internáte a šetria si peniaze na vlastne bývanie. Národná banka Slovenska opäť od júla sprísňuje poskytovanie hypoték. Práve pre túto vekovú kategóriu môže byť bez našetrených finančných prostriedkov problémom získať úver na bývanie,“ doplnila Buchláková. Dôchodcovia si vedia mesačne ušetriť na rezervu 110 eur, študenti stredných škôl až 180 eur. Vysokoškoláci mesačne odložia 250 eur, zamestnaní približne 210 eur. Najviac si šetria ľudia v Bratislave (320 eur), Žiline a Trnave (obe 200 eur). Najmenej v Banskej Bystrici (160 eur) či Trenčíne (170 eur).  Najlepší čas kedy si začať vytvárať rezervu je čím skôr, resp. hneď teraz. Rezerva finančných prostriedkov predstavuje základné „sebapoistenie“ pre prípad nečakaných výdavkov. Výška rezervy by mala byť minimálne na úrovni 3 mesačných výdavkov, ideálne však minimálne 6 mesačných výdavkov.  
Zobraziť článok >
 
Počet živnostníkov v únii aj na Slovensku klesá
Počet samostatne zárobkovo činných osôb na Slovensku ako aj v celej Európskej únii medziročne poklesol. Celkovo bolo za rok 2018 v únii 32,6 miliónov evidovaných živnostníkov. Predstavujú 14 % z celkovej európskej zamestnanosti. „Pokles počtu živnostníkov v únii je v desať tisíckach ročne. Na Slovensku podľa Eurostatu bolo vlani vyše 377 tisíc živnostníkov. Je to však o 5,8 tisíc menej ako rok predtým. Súvisí to aj s tým, že majú stále vysoké daňovo- odvodové zaťaženie. Mnohí živnostníci prešli na s.r.o. alebo prestúpili do zamestnaneckého pomeru,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Európsky štatistický úrad Eurostat vo svojich najnovších údajoch uviedol, že najviac živnostníkov má Grécko a Taliansko. Prevažne v oblasti turizmu. V Grécku je tretina ľudí evidovaných práve ako samostatne zárobkové osoby a v Taliansku je ich vyše 20 %. Nasleduje Poľsko (18 %)  a Rumunsko (17 %). „Na Slovensku tvoria živnostníci 15 % z celkového počtu zamestnaných osôb. Rovnako je to aj v Portugalsku a Veľkej Británii. Česko je mierne pred nami, živnostníci tvoria 16 % z celkovej zamestnanosti,“ doplnila Buchláková. Najmenej živnostníkov je v Dánsku a Luxembursku (obe 8 %) ako aj v Nemecku či Švédsku (obe 9 %).  Živnostníci v únii pracujú prevažne v oblasti služieb a predaja či ako remeselníci. Mnohí podnikajú v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybného hospodárstva.  
Zobraziť článok >
 
Roboty nahradia tretinu pracovných miest
Robotizácia je vo svete na vzostupe. Medzinárodná federácia pre robotiku uvádza, že od roku 2013 až 2017 sa globálna výroba a predaj priemyselných robotov zvýšili o 114 %. Do roku 2021 sa očakáva, že by trh s robotmi mal každoročne vzrásť o 14 %. V roku 2021 by sa tak celosvetovo malo ročne vyrobiť viac ako 600- tisíc robotov. Ešte v roku 2001 ich ročne pribudlo zhruba 80- tisíc za rok. Na Slovensku by podľa aktuálnych údajov OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) mala práve robotizácia v nasledujúcich rokoch meniť trh práce. A to tak, že by sa nimi mala nahradiť približne tretina súčasných pracovných pozícií. „Robotizácia v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch najmenej zasiahne krajiny na severe, napríklad v Nórsku je takto ohrozených len 6 % súčasných pracovných pozícií. Najohrozenejšia je stredná a východná Európa, nakoľko tu máme veľa nízko kvalifikovanej práce na rozdiel od škandinávskych krajín, ktoré sa zameriavajú na prácu s vyššou pridanou hodnotou. Regióny, ktoré sa vyznačujú nízkou ohrozenosťou automatizáciou, sú tie, kde sú ľudia s vyšším vzdelaním, majú väčší počet pracovných miest v službách a sú viac urbanizované. Automatizácia pracovných pozícií sa líši aj v regionálnom meradle. Na Slovensku je najviac ohrozených pozícií na západe krajiny, a to až 40 % súčasných miest,“  povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. OECD ale nepredpokladá, že situácia na trhu bude pre ľudí kritická. Očakáva, že robotizácia skôr podporí tvorbu väčšieho počtu pracovných miest. Zaniknú len nízkokvalifikované pozície. Pribudnú však sofistikovanejšie, na ktoré sa budú musieť zamestnanci preškoliť. Ide napríklad o obsluhu spomínaných strojov.  
Zobraziť článok >