EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Každý den nové články o produktech z našeho e-shopu

 
Starostlivosť o mentálne zdravie netreba podceňovať
Keď sa hovorí vo všeobecnosti o zdraví, je nevyhnutné povedať, že duševné a fyzické zdravie spolu súvisia. Naša psychika závisí aj od toho, ako sa cítime fyzicky. A platí to aj naopak. Keď nie je v poriadku naša psychika, skôr či neskôr si to odnesie celý náš organizmus. Mentálne zdravie je teda rovnako dôležité, v žiadnom prípade ho nemôžeme podceňovať a treba sa o neho starať. To, že nám naša pamäť funguje, berieme ako samozrejmosť. Znepokojenie začneme väčšinou cítiť až keď sú prípady zabúdania častejšie. Medzi choroby, ktoré ničia pamäť, patrí najmä Alzheimerova choroba. Ide o degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje poruchou kognitívnych funkcií s postupným úpadkom pamäti, myslenia, reči, schopnosti učiť sa, formovať úsudok a prispôsobovať sa podmienkam prostredia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje  demencia Alzheimerovho typu v poslednom období čoraz viac ľudí a to nielen po 65 roku veku, ale aj mladšie vekové kategórie. Na Slovensku je odhadom 50 000 pacientov s Alzheimerovou chorobou a príbuznými ochoreniami. Presné číslo nie je známe, nakoľko zatiaľ nebola uskutočnená adekvátna epidemiologická štúdia. Predpokladá sa, že v roku 2040 vzrastie počet postihnutých touto chorobou až na 180 000. Preto vyspelé štáty považujú toto ochorenie za mimoriadne vážny  problém a zdôrazňujú význam prevencie. Nestačí byť len fyzicky zdravý, dôležité je aj mentálne zdravie. Pozornosť by sme mali venovať napríklad neschopnosti si zapamätať nové informácie, keď si napríklad človek nepamätá svoje osobné údaje, nevie riešiť jednoduché situácie, nepochopí zložitejšie inštrukcie, má problémy s rečou, zabúda slová, či stratí záujem o svoje koníčky a podobne. No a pozornosť by sme mali venovať  nielen sebe, ale najmä našim rodičom, teda seniorom.  
Zobraziť článok >
 
Slováci sa pred štátnymi sviatkami výrazne predzásobujú.
Slováci sa pred štátnymi sviatkami výraznejšie predzásobujú, najmä potravinami. Zatváranie obchodov, ktoré platí na Slovensku od júna 2017 pre 16 štátnych sviatkov, ich núti nakupovať o deň či dva dni skôr. Ako ukázala analýza Slovenskej sporiteľne, nakupovanie v prihraničných štátoch ako je Rakúsko, Poľsko, Česká republika či Maďarsko, ich láka menej.  „Napríklad vlani deň pred štátnym sviatkom Sv. Cyrila a Metoda, ktorý pripadá na 5. júla, zaplatili naši klienti v slovenských potravinách a supermarketoch kartami takmer 176-tisíckrát a priemerná hodnota nákupu bola 20 eur. Týždeň predtým v rovnaký deň urobili klienti len okolo 143- tisíc transakcií,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Deň pred sviatkom minuli Slováci 4. júla viac ako 3,5 milióna eur, týždeň pred sviatkom to bolo o približne 730-tisíc eur menej. Najvýraznejší nárast tržieb bol kvôli druhému septembrovému sviatku. Slováci minuli v piatok 14. septembra v potravinách a supermarketoch  4,6 milióna eur, čo bolo o 86 percent viac ako týždeň predtým. Výrazné nárasty v počte a objeme transakcií, od 26 do 86 percent, sú citeľné naprieč všetkými štátnymi sviatkami. Výnimkou sú Vianoce, nakoľko Slováci nakupujú pred týmito sviatkami viac dní dopredu, najviac minuli 22. decembra. Do zahraničia chodia Slováci nakupovať tradične pred Veľkou nocou, ktorá porazila v tomto prípade aj vianočné sviatky. „Najvyššie priemerné nákupy pred veľkonočnými sviatkami boli v Poľsku, kam chodíme nakupovať predovšetkým potraviny, drogistický tovar a oblečenie. Za jeden nákup dáme v priemere 45 eur,“ doplnila Buchláková. Slováci, ktorí žijú v blízkosti rakúskych hraníc sa takisto vybrali aj tento rok pred Veľkou nocou k susedom na nákupy. Išlo o najvyšší objem peňazí minutých na nákupy v zahraničí spomedzi našich susedných krajín. Deň pred Veľkým piatkom Slováci v Rakúsku minuli viac ako 63- tisíc eur a urobili vyše 1700 transakcií.
Zobraziť článok >
 
Búrky naberajú na intenzite. Pritom stúpajú aj teploty
Klimatická zmena so sebou prináša čoraz teplejšie letné dni a intenzívnejšie búrky. Aj v uplynulých dňoch sme sa mohli presvedčiť o tom, že naberajú na sile a majú čoraz väčší počet extrémnych prejavov. V jednom búrkovom oblaku sa nachádzajú  tony vody a blesk môže udrieť aj desiatky kilometrov od centra búrky. Tá môže byť sprevádzaná silným vetrom a krúpami. Príklady poistných udalostí z minulého roka potvrdzujú, že letná búrka po sebe môže zanechať obrovské škody ma majetku. 21. júna sa nám začalo leto. „Slovenské leto je podľa klimatického normálu 1961-1990 definované ako deň s malou, v priebehu dňa so zväčšenou oblačnosťou, prehánkami a búrkami, najmä v hornatých častiach krajiny. Maximálna denná teplota je od 22-23 °C na severe, po 28-29 °C na juhu. Počas leta sa u nás vyskytuje štatisticky 25-30 dní s búrkou.  Všetci ale dobre vieme, že denné teploty v lete sú už ďaleko vyššie, často vystupujú nad hodnotu 35 °C, na severe sa častejšie objavujú dni s 30 °C. Počet dní s búrkou sa síce nezvyšuje, zvyšuje sa ale počet extrémnych javov, ktoré sa pri búrke objavujú, ako aj ich sila,“ upozorňuje meteorologička Miriam Jarošová. Klimatická zmena, ktorej sme svedkami, sa totiž prejavuje práve otepľovaním atmosféry. Teplejšia atmosféra dokáže pojať do seba viac vlhkosti a viac vlhkosti v atmosfére zase prináša intenzívnejšie prejavy prehánok a búrok.    
Zobraziť článok >