EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Každý den nové články o produktech z našeho e-shopu

 
Rok Google Pay na Slovensku: používame ho dvakrát častejšie ako platobnú kartu
Presne pred rokom prišli na Slovensko moderné platby prostredníctvom mobilnej aplikácie Google Pay. Prvou veľkou bankou, ktorá službu priniesla, bola Slovenská sporiteľňa. Využívanie Google Pay výrazne prekročilo očakávania, najväčšia banka eviduje neustály nárast počtu klientov aj platieb. Za posledný štvrťrok 2018 narástol objem platieb o takmer 40 %. Užívatelia Google Pay urobia v priemere dvakrát viac platieb ako tí, čo platia priamo platobnou kartou. Služba sa teší veľkej popularite, reakcie klientov sú v drvivej väčšine pozitívne, čo potvrdzuje aj hodnotenie aplikácie v obchode Google Play.  „Rozdiely vo využívaní Google Pay a platobných kariet sú aj v sumách, ktoré aplikáciou ľudia platia. Pri vyšších čiastkach používajú Google Pay porovnateľne s platobnými kartami. Pri nižších platbách však aplikácia výrazne vedie. Znamená to, že mobilom platíme aj také drobnosti, na ktoré sme doteraz nevyberali platobnú kartu z peňaženky ale radšej zaplatili mincami,“ vysvetľuje Milan Bednár, vedúci oddelenia denného bankovníctva Slovenskej sporiteľne.   Google Pay je jednoduchý, rýchly  a bezpečný spôsob platby mobilným telefónom bez použitia peňaženky v obchodoch aj na internete. Používať ho je možné na zariadeniach so systémom Android 4.4 alebo vyšším, ktoré podporujú technológiu NFC.  
Zobraziť článok >
 
Regiónale rozdiely v EÚ sú stále dosť výrazné
Eurostat zverejnil štatistiku o tom, ako sa hospodársky darilo jednotlivým regiónom v EÚ za rok 2017. Použil na to ukazovateľ HDP na obyvateľa meranom v parite kúpnej sily (PPS), ktorý berie do úvahy rozdielne úrovne kúpnej sily a mal by tak umožniť lepšie porovnania medzi krajinami.  Celkovo ostali v roku 2017 regionálne rozdiely v EÚ výrazné, podobne ako aj v predchádzajúcich rokoch – od bulharského regiónu Severozapaden, ktorý v roku 2017 mierne  vzrástol na 31 % priemeru EÚ, až po centrálny Londýn (západ), kde HDP na obyvateľa vzrástol na 626 % priemeru EÚ. Rozdiel medzi produkčne najchudobnejším a najbohatším regiónom sa oproti roku 2016 jemne zmenšil. Región slovenského hlavného mesta sa umiestnil na 8. mieste, s HDP na obyvateľa vo výške 179 % priemeru EÚ (mierny pokles oproti 185 % v predchádzajúcom roku). Bratislava preskočila francúzsky región hlavného mesta Île de France – Paríž (176 %), avšak prekonala ju Praha, ktorá sa v rebríčku  posunula na 7. miesto (so 187 %). Okrem Bratislavy však zvyšné regióny na Slovensku boli pod priemerom EÚ a s výnimkou Východného Slovenska si oproti roku 2016 nepolepšili. Stále sa však najnižšie v rámci Slovenska nachádzal región Východného Slovenska, s HDP na obyvateľa iba 54 % priemeru EÚ (rast o 1 percentuálny bod oproti roku 2016). Od vstupu Slovenska do EÚ sa  HDP na obyvateľa zvýšil vo všetkých slovenských regiónoch, avšak nie rovnomerne a regionálne rozdiely pretrvali, dokonca sa rozšírili. Najmä rozdiel medzi Bratislavským krajom a Východným Slovenskom sa od roku 2004 zväčšil, aj keď samotný rok 2017 priniesol isté zmiernenie rozdielu (oproti 2016). Pri vstupe Slovenska do EÚ mal Bratislavský kraj 3,1-násobne vyšší HDP na obyvateľa oproti Východnému Slovensku, pričom v roku 2017 bol tento rozdiel 3,3-násobný.  
Zobraziť článok >
 
7 z 10 Európanov nakupuje online.
Európanov, ktorí nakupujú cez internet, za posledných desať rokov výrazne pribudlo. V roku 2008 zhruba 50 % obyvateľov krajín Európskej únie, ktorí využívali internet, nakupovalo online. V roku 2018 sa tento podiel zvýšil na 69 %. Aj Slovákov, ktorí nakupujú online, z roka na rok pribúda. Vlani až 70 % ľudí využívajúcich internet prostredníctvom neho aj nakúpilo. Pred desiatimi rokmi ich bola niečo vyše tretina. Vyplýva to z najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat. Vedie elektro „Aj z našich prieskumov vyšlo, že Slováci prostredníctvom internetu nielen čoraz viac bankujú, ale aj nakupujú. Online obchody využívajú na nákup oblečenia, obuvi či rôznych doplnkov 56 % Slovákov, zhodne 56 %-tný podiel zaznamenala elektronika ako TV, počítače, tablety či smartfóny. Najmenej nakupujeme prostredníctvom internetu jedlo (16 %). Až 54 % Slovákov si nevie predstaviť, že by si práve jedlo objednávali online,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Vyše polovica Slovákov nakupuje cez internet letenky alebo platí za hotel či iné cestovné položky. Rovnako vyše 50 % Slovákov uviedlo, že cez interne nakupuje knihy. Česi najčastejšie nakupujú online knihy (60 %), Maďari zase elektroniku (38 %). Slováci kupujú dostatok V porovnaní s okolitými krajinami sme jasne lídrami v nakupovaní online. „Dokonca aj Rakúšania sú v tomto smere za nami. Súvisí to s tým, že Slováci radi využívajú zľavy, ktoré internetové obchody ponúkajú v porovnaní s kamennými obchodmi. Najmenej z okolitých krajín využívajú nakupovanie online Maďari, je ich len polovica z tých, ktorí sú na internete,“ doplnila Buchláková.  
Zobraziť článok >
 
Mestské predmestia trpia na smog
Aj meteorológovia upozorňujú,  že dediny a predmestia s individuálnym vykurovaním sú príčinou znečistenia ovzdušia v obývaných územiach. Energeticky efektívne a regulované centrálne vykurovanie z jedného zdroja s jedným komínom je ekologicky priaznivejšie ako stovky malých komínov, roztrúsených v meste. Týmto smerom idú aj krajiny na západ od Slovenska, kde sú dokonca realitou aj úvahy o zákaze budovania nových individuálnych plynových kotlov v budúcnosti z dôvodu snahy o ekologickejšie vykurovanie. Tento trend potvrdil aj dánsky vedec Brian vad Mathiesen z univerzity v Aalborgu, ktorý je koordinátorom projektu Heat Roadmap Europe. Pán vad Mathiesen poukázal na to, že výrazné zníženie emisií pochádzajúcich z vykurovania domácností možno dosiahnuť rozvíjaním už z veľkej časti existujúcej siete centralizovaného zásobovania teplom. „Práve najväčší európski producenti tepla kladú dôraz najmä na efektivitu výroby tepla a šetrenie životného prostredia, ktoré ponúkajú centrálne systémy vykurovania. Európske krajiny stále rozvíjajú tieto systémy, rozširujú sústavy centrálneho vykurovania a zvyšujú podiel dodávky tepla z centrálnych systémov na úkor individuálneho vykurovania,“ hovorí Stanislav Janiš, predseda predstavenstva  Slovenského zväzu výrobcov tepla V minulosti mala veľký problém so smogom aj Kodaň. Hlavné mesto Dánska v minulosti bojovalo s hustým čiernym smogom, ktorý bol spôsobený vykurovaním pomocou spaľovania uhlia, ropy a existenciou individuálnych tepelných zariadení. Postupom času začala Kodaň meniť spôsob vykurovania a stavila na centrálne zásobovanie teplom. Dnes patria kodanské centrálne systémy vykurovania k najstarším a najrozsiahlejší na svete. Smog je preč a mesto je takmer celé vykurované z centrálnych zdrojov.    
Zobraziť článok >
 
Ekonomika eurozóny spomaľuje
Predstavitelia ECB vyjadrili znepokojenie zo spomalenia ekonomického rastu. To by podľa ich slov mohlo byť v ďalšom období výraznejšie. Vyplýva to zo záznamu z posledného zasadnutia vedenia banky, ktorý ECB zverejnila minulý týždeň. Podľa Jakuba Rosu, analytika Across Private Investments, ťahajú európske makrodáta v uplynulých týždňoch za kratší koniec. „Významnou brzdou je prešľapovanie najväčších ekonomík – Francúzska (protesty žltých viest), Talianska (rozpočtovo nezodpovedá vláda), no najmä motora Európy – Nemecka, ktoré sa v druhej polovici uplynulého roka takmer dostalo do recesie (pokles medzikvartálneho HDP dva mesiace v rade),“ uviedol J. Rosa. Dodal, že nemecký priemysel zráža nadol najmä slabý čínsky dopyt, neistota spojená s Brexitom a viaceré jednorazové faktory. Nové emisné normy pre automobily sa prejavili v poklese priemyselnej produkcie o 20 %. Pozor na hladiny Nepriaznivé správy sa spájajú aj s farmaceutickým priemyslom. Nízka hladina v nemeckých riekach v dôsledku extrémneho sucha zasa ochromila značnú časť lodnej dopravy. „Očakávania biznisu merané cez index Ifo sú aktuálne najhoršie od dlhovej krízy. Spomalenie je cítiť vo všetkých sektoroch od výroby, služieb, obchodu a stavebníctva,“ upozornil analytik Acrossu. Ifo je dobrým predstihovým indikátorom pre vývoj nemeckého HDP. „Na základe neho sa udrží v prvom kvartáli blízko nuly. Poukazuje to na spomalenie, avšak recesia je ešte ďaleko. Predstihový indikátor v podobe indexu PMI naopak naznačuje, že dno je blízko a čoskoro môže prísť k obratu,“ uviedol Rosa.
Zobraziť článok >
 
Polovica Slovákov využíva internetbanking
Vlani využívala až polovica Slovákov internetbanking. Vďaka nemu ľudia nemusia zakaždým navštevovať kamenné pobočky banky, svoje financie vedia spravovať z pohodlia domova cez počítač či mobil. V rámci krajín Európskej únie sa online bankovanie postupne dostáva do popredia. Európsky štatistický úrad Eurostat v najnovších údajoch uvádza, že od roku 2007 sa počet ľudí využívajúcich internetbanking navýšil o zhruba 25 %. „Najviac využívajú bankovanie cez internet ľudia vo veku 25 až 34 rokov. Aktívnych užívateľov pribúda aj vďaka zvyšovaniu dosiahnutého vzdelania ľudí. V únii je z celkového počtu užívateľov len 24 % ľudí s nižším vzdelaním, a až 77 % z nich má strednú a vysokú školu či vyššie vzdelanie,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami EÚ vedie nad Poľskom (44 %) a Maďarskom (41 %). Predbehli nás Rakúšania (58 %) a najviac online bankujúcich má Česká republika (62 %). Ešte v roku 2007 digitálne bankovalo len 15 % Slovákov, prevažne s vyšším dosiahnutým vzdelaním. Najdigitálnejší sú Dáni, Holanďania a Fíni. Až 89 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov v týchto krajinách využíva na bankovanie práve internet. Nasleduje Švédsko (84 %) a Estónsko (80 %). Najmenej digitálni sú Bulhari a Rumuni (obe zhodne 7 %). Súvisí to so slabým internetovým pokrytím v krajine. Napríklad menej ako 30 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov bankuje online v Grécku (27 %). „Z našich prieskumov vyplynulo, že na Slovensku k internetovému bankovníctvu viac inklinujú muži (67 %)  v porovnaní so ženami (62 %). Platobné platformy ako PayPal, Apple Pay či Google Pay využíva na Slovensku 30 % ľudí. Aj v tomto smere nás predbehli Česi (31 %), najmenej tieto platformy využívajú Srbi (15 %),“ poznamenala Buchláková.  
Zobraziť článok >
 
Automobilový priemysel prechádza zmenami
Automobilový priemysel v strednej a východnej Európe sa postupom času stal druhým najvýznamnejším v Európe, hneď po Nemecku, a vie pružne zareagovať na nedávne zmeny v dopyte. Zdá sa, že veľké značky sa budú v dlhodobom horizonte musieť spoľahnúť na svoje kapacity v tomto regióne, a to najmä čo sa týka prípravy masovej  výroby elektromobilov. Medzi dlhodobé výzvy pre sektor patrí posun smerom k elektromobilom a autonómnym systémom, ktoré si v porovnaní s vozidlami so spaľovacími motormi vyžadujú radikálne odlišnú výrobu. Rozsah zmeny, akej sektor veľmi pravdepodobne bude čeliť, ilustruje odhad Medzinárodnej agentúry pre energiu, podľa ktorého bude do roku 2030 na cestách na celom svete spolu 125 miliónov elektromobilov, kým ku koncu roku 2018 to bolo len o niečo viac ako 5 miliónov. Napriek tomu, že podiel elektromobilov v predaji nových áut v Európe je stále relatívne nízky (2,5%) počet predaných elektromobilov sa medziročne zvýšil o 33%. Globálne sa počet predaných nových elektromobilov takmer zdvojnásobil na 2 milióny, k čomu minulý rok prispela predovšetkým Čína. Za posledných 15-20 rokov sa zo strednej a východnej Európy stal skutočný automobilový uzol, kde sa vyrábajú vozidlá 20 rôznych značiek. Celková výroba osobných automobilov sa v priebehu 15 rokov strojnásobila (na takmer 4 mil. v 2017) a v súčasnosti je takmer každé štvrté vozidlo, ktoré bolo vyrobené v EÚ, kompletizované práve v CEE7. Slovensko má najvyšší objem výroby na obyvateľa na celom svete - v roku 2017 pripadalo na tisíc obyvateľov až 180 vyrobených vozidiel (v minulom roku sa úroveň zvýšila až na 198 kusov), ale pomerne vysoko nad počtom vozidiel vyrobených v automobilovej veľmoci, v Nemecku (68), sa pohybujú aj úrovne v Česku (133) alebo v Slovinsku (92).  
Zobraziť článok >
 
Počet single domácností v únii rastie. Slovensko tento trend zasiahol len mierne
V Európskej únii rastie počet tzv. single domácností, kde ľudia žijú sami a bez detí. Kým v roku 2010 bola v krajinách EÚ len takmer tretina domácností s jednou osobou, rokmi sa ich počet navýšil o 2,4 % na 34 % v roku 2017. Napríklad Litva je príkladom krajiny, kde počet single domácností raketovo rastie. V roku 2010 ich bolo 25 %, v roku 2017 už vyše 35 %. Slovensko si drží jednu z najnižších pozícií, len 22 % z domácností tvoria single ľudia bez detí.  Najviac single domácností je v Lotyšsku (43 %) ako aj Dánsku (44 %) či vo Švédsku (51 %). Najmenej ich je na Malte (20 %), Slovensko si s úrovňou 22 % drží druhú priečku spoločne s Portugalskom.  „Podľa štatistík pozorujeme v krajinách EÚ aj trend, že za posledné roky rapídne stúpol počet narodených mimomanželských detí. Kým v roku 2000 ich bolo zhruba 15 %, posledné dáta za rok 2016 ukazujú, že ich počet narástol na 43 %. Tento trend zasiahol aj Slovensko. Kým v roku 2007 bola takmer tretina narodených mimomanželských detí, v roku 2016 to narástlo na 40 % zo všetkých narodených detí na Slovensku. V porovnaní so susednou Českou republikou je to však stále menej, nakoľko tam sa rodí takmer polovica detí mimo manželského zväzku,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Najviac detí, ktoré sa narodia párom v manželskom zväzku, je v Grécku. Rovnako aj tu, aj v Chorvátsku či na Cypre sa rodí 80 % detí zosobášeným párom. Na vrchole rebríčka v počte narodených detí mimo manželského zväzku sú krajiny ako Francúzsko (60%), Bulharsko a Slovinsko (obe 59 %), Estónsko (56 %), Švédsko (55 %), Dánsko (54 %), Portugalsko (53 %) a Holandsko (50 %).    
Zobraziť článok >
 
Najviac si na bývanie sporia slobodní vysokoškoláci z Bratislavy
Na budúce vlastné bývanie si najviac šetria slobodní vysokoškoláci z Bratislavy. Vyplýva to z dát Slovenskej sporiteľne, ktorá zisťovala, ako si Slováci sporia na nehnuteľnosť. Vo veku 18 až 35 rokov si ľudia dokážu dať bokom na bývanie v priemere 133 eur. Práve vysokoškoláci si odložia v priemere 132 eur.  V priemere si ľudia v prípade sporenia na bývanie odložia mesačne 122 eur, a to naprieč všetkými vekovými kategóriami. Dominuje Bratislava, kde je priemerná suma sporenia v hodnote 205 eur. Najmenej si ľudia odkladajú v Banskej Bystrici, a to len na úrovni 95 eur mesačne. Súvisí to aj s tým, že ceny nehnuteľností sú v danom regióne najnižšie v rámci Slovenska, iba 2/5 oproti cene za m2 v Bratislave. „Je dôležité na budúce bývanie myslieť dostatočnom v predstihu pred samotnou kúpou nehnuteľnosti. Preto je dobré si stanoviť časový horizont v ktorom si chce klient kúpiť nehnuteľnosť, a podľa toho prispôsobiť finančné správanie, resp. zvoliť správnu stratégiu ako potrebné prostriedky na dofinancovanie bývania získať,“ povedal Peter Janovíček, vedúci Oddelenia Riadenia depozitných produktov, fondov a cenných papierov. Najmenej si v prípade sporenia na bývanie šetria rozvedení, ktorí mesačne vedia odložiť na tento účel 80 eur. Muži majú mesačne nasporenú vyššiu sumu (128 eur) ako ženy (115 eur). Po vysokoškolákoch dokážu najviac usporiť ľudia vo veku 54 až 71 rokov, a to 131 eur mesačne. V ich prípade ide o šetrenie na bývanie deťom či vnúčatám.
Zobraziť článok >
 
Kedy si začať sporiť?
Najlepší čas na sporenie je čím skôr, resp. hneď teraz. „Nie je dobré sa spoliehať na prípadný blízky pokles cien nehnuteľností. Budúcnosť je zo svojej podstaty nepredpovedateľná, preto ak máte potrebu vlastného bývania, je dobre ju riešiť. Čim dlhšie sporíte, tým je to ľahšie. Zároveň je dobré každoročne prehodnotiť sporenia a navýšiť ho minimálne o výšku inflácie na úrovni zhruba dvoch percent. V prípade sporenia na bývanie o výšku nárastu cien nehnuteľností,  ktorých cena rástla v poslednom roku o približne 7,6%,“ skomentovala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Ak dnes sporíte 100 eur, budúci rok by ste mali aspoň 107 eur. Ak si napríklad chce dvojica vziať hypotéku na 2- izbový štartovací byt v rozlohe 55 m2, počítať by mala  s priemernou cenou za m2 v na úrovni približne 1431 eur. Ide o celoslovenský priemer za m2 za 4Q 2018. Priemerná cena bytu je v tomto prípade v hodnote 79 tisíc eur. Dvojica bude potrebovať 10 % z ceny budúceho bývania, teda 7,9 tisíc eur. „Pri sporení vo výške 100 eur mesačne a sadzbe na sporení na bývanie vo výške 0,35 % p.a. je možné si na túto sumu našetriť sa 6,5 roka. Ak by sa mesačne odkladalo 130 eur, spomínaná suma sa dosiahne za 5 rokov,“ vysvetlila Buchláková. Sporiť je potrebné hneď po výplate, ideálne trvalým príkazom. Ak je horizont pre kúpu nehnuteľnosti krátky (3 až 5 rokov), je dobré ukladať peniaze bezpečne do sporenia, prípadne sporenie kombinovať s konzervatívnejšími pravidelnými investíciami. Pri dlhých horizontoch, napríklad  bývanie pre deti, je dobré zvážiť pravidelné investovanie do dynamickejších produktov . Ide napríklad o  akciové zmiešané fondy, ktoré majú v dlhodobom horizonte potenciál pre vyššie zhodnotenie. Sporenie by však vždy malo tvoriť stabilný základ každej investície.   „Okrem samotného sporenia na bývanie je dobré si sporiť aj na rezervu, kvôli neočakávaným výdavkom. Celkové sporenie by malo predstavovať aspoň 10 % príjmu, samozrejme záleží od životnej fázy v ktorej sa človek nachádza,“ doplnila Buchláková.
Zobraziť článok >