EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Každý den nové články o produktech z našeho e-shopu

 
Chaty sú obľúbeným objektom zlodejov Nezabúdajte na ich zabezpečenie!
Bratislava, 10. apríla 2019 - Nejeden majiteľ rekreačnej stavby alebo chaty sa mylne domnieva, že tento druh majetku je nepoistiteľný, a preto sa podobného zabezpečenia svojho obľúbeného miesta na relax ani nedožaduje. Ide pritom o stavby, do ktorých investujeme značné sumy, a na ktorých v dôsledku živlov alebo krádeží môžu vzniknúť nemalé škody. Do zhotovenia alebo kúpy, zútulnenia a skrášlenia chaty, v ktorej nachádzame oddych najmä v jarných a letných mesiacoch, investujeme tak veľa energie a času, ako aj peňazí. Aj keď v nich radi trávime každú voľnú chvíľu, významnú časť roka sú neobývané. O to viac, že ich nemáme pod dohľadom a pravidelnou kontrolou, by sme mali dbať na ich zvýšenú ochranu a zabezpečenie pred rôznymi nástrahami a rizikami. Každého by mrzelo, ak by mu miesto na oddych zničila letná búrka, víchrica či krupobitie alebo znehodnotili zlodeji a spôsobené škody by nebolo za čo odstrániť a napraviť. Navyše, nakoľko sú chatky obývané menej, na vzniknutú poistnú udalosť môžete prísť až o niekoľko dní či týždňov, čím sa vám výška škody môže rapídne navýšiť. „Jeden z evidovaných prípadov, ktorý sme riešili v Poštovej poisťovni, sa stal v chatovej oblasti. Na majetok nášho klienta spadol strom, čo zistil až po pár dňoch, keď počas víkendu prišiel na chatu. K incidentu došlo pod vplyvom počasia a veku stromu, ktorý poškodil strechu rekreačnej stavby, plot a kompostér. Poistenie sa však podľa poistnej zmluvy vzťahovalo iba na samotnú stavbu chaty, preto sme mu vyplatili len škodu vzniknutú na streche,“ približuje poistnú udalosť na chate Ľubica Skalická, riaditeľka Úseku správy a likvidácie neživotného poistenia Poštovej poisťovne.  
Zobraziť článok >
 
Časť konateľov eseročiek je dnes daňovo diskriminovaných
Časť konateľov spoločností s ručením obmedzených je dnes na Slovensku daňovo diskriminovaných. Dôvodom je chybné nastavenie zákona o dani z príjmov. Odborníčka na dane zo spoločnosti Grant Thornton Jana Kyselová radí dať konateľom aspoň minimálny majetkový podiel a presunúť časť príjmov do dividend. Výsledkom bude výrazne nižšie zdanenie, vyšší čistý príjem konateľov, ako aj nižšie náklady pre firmu. Rovnaká pozícia, avšak rozdielna daň Konatelia spoločností s ručením obmedzeným sú v porovnaní s konateľmi akciových spoločností daňovo diskriminovaní. Rozdiel v daniach a odvodoch je však aj medzi samotnými konateľmi s.r.o., a to v závislosti od toho, či majú majetkový podiel. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa totiž dividendy, vyplatené osobám s podielom na základnom imaní spoločnosti alebo členom štatutárneho orgánu, zdaňujú sadzbou 7 %. Problém teda nastáva pri zdanení dividend pre konateľov spoločností s ručením obmedzeným, ktorí nemajú podiel na základnom imaní spoločnosti, pretože podľa stanoviska Finančného riaditeľstva SR sa dividenda vyplatená konateľovi s.r.o., ktorý nemá účasť na základnom imaní, považuje za príjem zo závislej činnosti. „Takýto príjem sa zdaňuje sadzbou dane z príjmov vo výške 19 alebo 25 %. Pritom jediný faktický rozdiel medzi týmito konateľmi je, či majú majetkový podiel. Z hľadiska odmeňovania je to nezmyselná diskriminácia,“ vysvetľuje Jana Kyselová, daňová poradkyňa Grant Thornton.  
Zobraziť článok >
 
Domácnostiam v únii rastú za posledné roky najviac výdavky na bývanie
Európania míňajú zo svojho rodinného rozpočtu mesačne najviac na bývanie. Teda na elektrinu, vodu či plyn. Predstavuje to 24,2 % z ich celkových výdavkov. Druhou najnákladnejšou položkou európskych domácnosti je doprava (13 %), nasleduje položka potraviny a nealkoholické nápoje (12,2 %), výdavky na reštaurácie a hotely (8,8 %) a rekreáciu a kultúru (8,5 %). Aj Slováci mesačne najviac míňajú na bývanie. V rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. Od roku 2007 u nás výrazne tieto výdavky rástli. Kým pred viac ako 10 rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3 %, vlani do bola vyše štvrtina. Rástli ceny elektriny, plynu ale aj celkového nájmu. Práve náklady na bývanie zaznamenali najvyšší nárast za posledné roky. Od roku 2007 do roku 2017 vzrástli o 1,5 % z 22,7 % na 24,2 %. Najviac na bývanie a na náklady s tým spojené míňajú domácnosti vo Fínsku (28,8 %), Dánsku (28,7 %) a Veľkej Británii (26,7 %). Najmenej na Malte (10,1 %), Lotyšsku (14,8 %) a Cypre (15,4 %). Najviac za desať rokov narástli výdavky na bývanie vo Fínsku (+4,8 %), Portugalsku (+ 3,8 %), Holandsku + 3,7 %), Írsku (+3,5 %), Bulharsku (+3,4 %) a Španielsku (+ 3 %). Na druhej strane výdavky na bývanie klesali na Slovensku, a to v priebehu 10 rokov o 2,6 %, nasleduje Estónsko (- 1%), Poľsko (- 0,8 %), Nemecko a Malta (obe -0,7 %), Maďarsko (- 0,5 %) a Švédsko (-0,1 %). Napriek klesajúcej tendencii na Slovensku cítia bežní Slováci od tohto roka opätovné zvyšovanie cien elektriny, tepla či plynu.
Zobraziť článok >
 
Slováci sú so svojim príjmom nadmieru spokojní
Slováci sú so svojim príjmom nadmieru spokojní – aj takto môže znieť jeden z prvoaprílových „overených faktov“. Ale dosť bolo žartov. Pravda je taká, že väčšina Slovákov nie je spokojná so svojim zárobkom a do ideálneho platu im chýba sto a viac eur.  „Priemerná nominálna mzda za celý minulý rok prekročila tisíc eurovú hranicu, nominálne vzrástla až o 6,2 % a predstavovala 1 013 eur. Podpisoval sa pod to hlavne priaznivý ekonomický vývoj v minulom roku, ktorý bol najciteľnejší počas prvých troch kvartálov. Rast nášho HDP bol ťahaný ako zahraničným dopytom, tak aj domácou spotrebou. To sa prelievalo aj do pozitívneho vývoja na trhu práce, kde nezamestnanosť klesala a mzdy rástli. Firmy totiž museli ponúkať lepšie platové ohodnotenie, pokiaľ chceli získať kvalifikovaných pracovníkov,“ vysvetľuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.* Priemerná mzda nám síce narástla, ale plat nad tisíc eur má iba 39 % Slovákov. Väčšina, 61 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, dostáva výplatu s trojmiestnou sumou.  Navyše, Slovensko je v rámci EÚ stále na chvoste. Menej v priemere zarábajú už len v šiestich krajinách (Poľsko, Lotyšsko, Maďarsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko). Najvyššiu priemernú mzdu, ktorá prekračuje hranicu 4 000 eur, majú v Luxembursku, Dánsku a v Holandsku. „Z prieskumu Poštovej banky vyplýva, že by sme chceli zarábať v priemere aspoň o 100 eur viac ako je priemerná mesačná mzda za rok 2018. Ideálny príjem Slovákov je 1129 eur. Pritom predstava o plate, ktorý by priniesol pocit spokojnosti, je u mužov o 200 eur vyššia ako u žien,“ dodáva hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Zobraziť článok >
 
Cyklistická sezóna začína. Super bicykel pre chlapca
Máte doma mladého šarvanca, ktorý by už chcel poznávať svet na dvoch kolesách? Nech sa páči. Máme pre neho super tip. Každý ho ocení Chlapčenský športový bicykel Dino Bikes má prepracovaný dizajn, ktorý dáva kolu športový vzhľad. Veľkou výhodou všetkých našich kolies talianskej výroby je, ŽE SÚ nastaveniu pre PREVÁDZKU A NA 95% zmontovaná. Zostáva len nasadiť riadidlá, sedlo a pripevniť prípadne blatníkmi (ak sú súčasťou je kola).  Parádne rámy Bicykel má hliníkové ráfiky 25 "(palcov) = 63,5 cm, dvojvrstvové nafukovacie plášte s jemným vzorom na ceste s rozmermi 25" x 2,125 ". Bicykel je opatrené prednou odpruženou vidlicou, ktorá umožňuje športovú jazdu v nerovnom teréne. Sedlo je možné nastaviť do výšky 64 - 78 cm. bicykel je vyrobený s odľahčeným vystuženým rámom z Hi-ten ocele o veľkosti 39 cm. Súčasťou výbavy je stojan na bicykel. bicykel má predné a zadné veľmi účinné "V-brzdy".  Prehadzovačky sú ovládané tzv. Grip Shift na rukovätiach riadidiel - predná prehadzovačka je trojstupňová na 3 taniere, zadné prehadzovačka má sedem stupňov Shimano TZ-50 so siedmimi kolieskami o rozsahu 14/28 zubov. na bicykli sú dva malé plastové blatníkmi a tenký kryt reťaze vo farbe kola. Hmotnosť je 17, 7 kg. Nosnosť kolesa je 100 kg. Bicykel je vyrobené v EÚ a má všetky bezpečnosťou certifikáty.
Zobraziť článok >
 
Tretina mladých si z finančných dôvodov nemôže dovoliť kultúrne a športové aktivity
Až tretina mladých ľudí vo veku 16 až 24 rokov si  u nás z finančných dôvodov nemôže dovoliť kultúrne a športové aktivity. Najviac podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat u nás strádajú stredoškoláci, z ktorých štvrtina v prieskume povedala, že okrem nedostatku financií majú aj nedostatok záujmu o podobné aktivity. Menej financií majú spomedzi stredoškolákov na tieto aktivity chlapci (25 %) ako dievčatá (21 %).  „Stredoškoláci majú v priemere mesačne do 100 eur. Peniaze majú prevažne z vreckového. Mnohí rodičia či starí rodičia však pri obdarovaní dieťaťa volia práve finančný darček, čo im vylepšuje ich finančnú situáciu. Mladí si z týchto peňazí platia za desiatu či obed, dokonca výlety či posedenia s kamarátmi. Často si za to kupujú aj elektroniku, teda nový model počítača či telefónu,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Práve deti a mladí z nižších príjmových domácností dostávajú nízke alebo žiadne vreckové, preto si kultúrne a športové aktivity mimo školy nemôžu dovoliť. Mnohí si privyrábajú brigádami. Brigádovať môžu všetci tí, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku a dovŕšili vek 15 rokov. ,,V tomto prípade takisto platí, že čím ekonomicky vyspelejšia krajina, tým je aj viac ľudí, ktorí vyhľadávajú aktivity typu návšteva kina, divadla či športového podujatia. V mnohých prípadoch ale štáty uplatňujú práve na tieto aktivity nižšiu daň z pridanej hodnoty (DPH), ako napríklad Luxembursko, kde popri štandardnej 17-percentnej DPH je 3-percentná daň na ubytovacie služby, kultúrne a športové podujatia či knihy,“ skonštatovala Buchláková.
Zobraziť článok >
 
Kedy máme prvé dieťa?
Prvé dieťa majú Slovenky v priemere v 27 rokoch. V rámci 28 krajín Európskej únie sa vek prvorodičiek pohybuje na úrovni 29 rokov. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat sa postupne posúva vek Európaniek, v ktorom majú prvé dieťa. Ešte v roku 2013 to bolo v priemere o viac ako rok menej.  Najstaršie prvorodičky sú v Taliansku (31 rokov), Španielsku a Luxembursku (30 rokov). Na druhej strane, najskoršie majú prvé dieťa ženy v Bulharsku a Rumunsku (26 rokov) a Litve (27 rokov).  „Na Slovensku sa od roku 2008 výrazne neposunul vek prvorodičiek. Kým v roku 2008 mali ženy prvé dieťa v priemere v 26 rokoch, v roku 2017 to bolo už o rok neskôr. Tento trend ale možno sledovať naprieč všetkými európskymi krajinami, najviac rástol vek prvorodičiek za posledných päť rokov v Estónsku, a to o vyše jedného roka. Najmenej sa to dialo v Českej republike, kde vek prvorodičiek sa dlhodobo pohybuje na úrovni 28 rokov,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. V rámci krajín V4 má Slovensko najnižší vek prvorodičiek. V Poľsku, Maďarsku či Českej republike rodia ženy o rok neskôr oproti nám. Na Slovensku sa v roku 2017 narodilo takmer 58- tisíc detí. Celkovo v rámci EÚ išlo dokopy o 5,075 milióna detí. „Trendom je, že ženy odkladajú materstvo, čím sa automaticky posúva priemerný vek prvorodičiek. Mnohé z nich v dnešnej dobe riešia ekonomický aspekt materstva. Ženy totiž musia viac zladiť prácu s rodinou ako muži. Na Slovensku sa stará o deti, prípadne sa s nimi učí, a to najmenej hodinu denne, zhruba 35 % žien a 19 % mužov. O chod domácnosti sa stará 77 % žien a 47 % mužov. 6 z 10 žien varí a upratuje najmenej hodinu denne, u mužov je to len každý šiesty,“ doplnila Buchláková.
Zobraziť článok >