EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Každý den nové články o produktech z našeho e-shopu

 
Prečo študovať v zahraničí?
Dôvody pre prácu alebo štúdium v zahraničí sú viaceré – patria k nim hlavne platové ohodnotenie v zahraničí, technická a iná vybavenosť pracoviska a s tým spojené pracovné možnosti (hlavne v technických smeroch, vede a výskume), ako aj kvalita štúdia v zahraničí. Častokrát zohrá svoju rolu aj výška miery nezamestnanosti a ponuky práce v regióne, z ktorého odišli. V tomto aspekte však vidieť v posledných rokoch viditeľný posun smerom k lepšiemu, napojený na dobrú cyklickú pozíciu slovenskej ekonomiky a vývoja na trhu práce (rast zamestnanosti, pokles miery nezamestnanosti a následný tlak z uťahujúceho sa trhu práce na rast miezd).  K istému návratu Slovákov zo zahraničia naspäť na Slovensko prichádza, hlavne v posledných dvoch rokoch. Trend sa zlepšuje a migračné saldo sa dostalo do pozitívnych hodnôt, avšak s pomocou cudzincov prichádzajúcich za prácou na Slovensko. Stále máme problém prilákať naspäť vysokokvalifikovaných Slovákov zo zahraničia. Práve v období utiahnutého trhu práce a nedostatku kvalifikovaných pracovníkov na niektoré pozície by sa nám tzv.brain gain, čiže príliv mozgov zo zahraničia zišiel a pomáhal by prispievať k našej lepšej konkurencieschopnosti.  Cesta podpory kvalitného výskumu a vývoja, ako aj školstva, by nám mohla pômocť napredovať v inováciach a prispievať k udržateľnému ekonomickému rastu, ktorý zvyšuje životnú úroveň obyvateľov.  
Zobraziť článok >
 
Výskum a vývoj ako kľúčový cieľ EÚ
Výskum a vývoj právom patria k prioritám EÚ vďaka svojej nevyhnutnosti pre dlhodobý udržateľný rozvoj krajín. Prínosy výskumov prispievajú k lepšej kvalite života a pomáhajú vytvárať vhodné podmienky pre ekonomický rast. Mnohokrát sa dokonca aj objavy spočiatku vnímané ako náhodné ukázali ako veľmi užitočné (napr. penicilín). Empirické výskumy poukazujú na závislosť rastu produktivity krajiny od hrubých domácich výdavkov na výskum a vývoj vyjadrených ako percento HDP (napr. Coccia 2009). Lisabonská stratégia EÚ stanovila štátom únie ako cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj. Keďže tento cieľ nebol do pôvodného termínu roku 2010 splnený, stratégia Európa 2020 ho znovu adoptovala ako jeden z piatich kľúčových cieľov. Napriek tomu je naďalej pre väčšinu krajín EÚ problematické tento cieľ spĺňať. Podľa údajov Eurostatu to v roku 2016 (zatiaľ posledný dostupný údaj)  splnili  iba dve krajiny: Švédsko a Rakúsko (veľmi tesne pod touto hranicou boli Nemecko a Dánsko). Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili Lotyšsko a Rumunsko, ktoré na výskum a vývoj v roku 2016 vynaložili menej ako 0,5 % HDP.  Ako sme na tom? Slovensko v roku 2016 (čo je najnovší dostupný údaj z Eurostatu) vyčlenilo na výskum a vývoj 0,79 % HDP, čo je menej ako 1,18 % z roku 2015 a 0,88 % HDP z roku 2014. Naďalej tak naše výdavky na výskum a vývoj ostávajú pod Lisabonským cieľom. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky je slovenská úroveň výdavkov na výskum a vývoj najnižšia. Bližšie k cieľu EÚ sú Česi s 1,68 % HDP, za nimi nasledujú Maďari (1,21 % HDP) a potom Poliaci (0,97 % HDP). Keď sa pozrieme na výdavky na výskum a vývoj v pomere k obyvateľstvu jednotlivých krajín, na Slovensku to v roku 2016 predstavovalo 118 Eur. V Česku to bol viac ako dvojnásobok, na úrovni 281 Eur na obyvateľa.  Z krajín V4 sa na výskum a vývoj použilo menej peňazí v prepočte na obyvateľa iba v Poľsku (108 Eur). Pritom v tom istom roku sa napríklad vo Švédsku na výskum a vývoj použilo až 1537 Eur na obyvateľa, či v susednom Rakúsku 1255 Eur na obyvateľa.
Zobraziť článok >
 
Euro Slovákom viac dalo ako vzalo
Ako hlavný prínos prijatia eura označovali podnikatelia predovšetkým zmazanie kurzových rozdielov a zjednotenie meny, zjednodušenie obchodu a administratívy. „Pri otázke, ak by sa malo opätovne rozhodovať o mene, by si v priemere 9 z 10 opýtaných opäť vybrala euro. Viac ako polovica firiem, až 56% z nich, pritom doteraz nevníma žiadnu slabú stránku prijatia eura.,“ doplnil Koloman Buzgó, riaditeľ Divízie riešení pre korporátnych klientov ČSOB.  Na druhej strane, v priemere 4 z 10 opýtaných hovorili o vnímanom náraste cien a kurzových rozdieloch. „Rast celkovej cenovej hladiny pred a po zavedení eura sa zatiaľ dramaticky nelíši. V troch rokoch po sebe sme dokonca čelili síce malej, ale predsa len deflácii,,“ zhodnotil hlavný ekonóm ČSOB na Slovensku Marek Gábriš. Presne opačný pohľad majú na euro podnikatelia v Českej republike. Podobný prieskum totiž realizovala  vlani aj sesterská ČSOB v Českej republike. Proti prijatiu eura sa vtedy vyslovilo až 59% zástupcov podnikateľov z radov živnostníkov, malých, stredných a veľkých firiem. „Podpora prijatia eura je dlhodobo ešte nižšia medzi obyvateľmi. Ľudia vnímajú problémy eurozóny a jej nejasného smerovania a dlhodobo preferujú posilňujúcu korunu,“ doplnil počas tlačovej konferencie analytik ČSOB V Českej republike Peter Dufek. A ako by sa podnikatelia na Slovensku postavili k téme euro, ak by sa malo o spoločnej mene opäť rozhodovať?  Spolu 86% opýtaných by opäť uprednostnilo európsku menu.      
Zobraziť článok >
 
Na Slovensku sú podnikatelia spokojní s eurom
Prieskum spokojnosti podnikateľov s prijatím eura bol súčasťou merania tzv. Indexu očakávaní firiem, ktorý ČSOB realizuje dvakrát ročne. Prostredníctvom neho zisťuje aktuálne nálady malých a stredných podnikateľov, ako aj veľkých firiem, ich plány do budúcnosti ako aj celkovú spokojnosť s ekonomickým vývojom. Aktuálny index  dosiahol hodnotu 22,9 bodu a oproti predošlému polroku sa mierne znížil (z 31,3 bodu). Hodnota indexu môže dosahovať hodnotu od -100 do +100 bodov, a preto dosiahnutý výsledok stále indikuje prevažujúci optimizmus malých a stredných podnikateľov a firiem. Index sa skladá z troch subindexov – sleduje očakávaný dopytu, rozvoj investícii a plány rozširovať alebo obmedzovať podnikanie. Pokles nastal iba v prípade vývoja očakávaného dopytu pre posledný kvartál roka, čo znížilo výsledky celkového indexu. „Môže za tým byť sezónnosť na prelome tretieho a štvrtého štvrťroka usudzujúc podľa obdobného indexu v ČR. Avšak sentiment podnikateľov sa môže uberať aj západnejším smerom a sledovať postupné ochabovanie predstihových ekonomických indikátorov v eurozóne. Slovensko však čaká nábeh novej automobilky, čo bude dodatočný stimul,“ dodal Marek Gábriš. Naopak, v prípade českých podnikateľov je optimizmus v oblasti očakávaného dopytu o niečo vyšší. „Firmy v poslednom roku v dôsledku nedostatku zamestnancov a naplnenosti kapacít viacmenej nestíhajú. Predlžuje sa doba vybavenia zákazky a ekonomika sa vlastne dostáva na hranice svojich možností. Bez ďalších investícii sa to už nezaobíde,“ doplnil Peter Dufek. V ďalších subidexoch zostávajú podnikatelia podobne optimistickí ako začiatkom roka. „Napríklad v oblasti investícii.  Až 40%  oslovených zástupcov slovenských firiem ich plánuje do konca roka zvyšovať. Ak sa pozrieme na najmenšie podniky a živnostníkov, podobný optimizmus zdieľa až 63 % z nich,“ spresnila Dáša Polláková.    
Zobraziť článok >