EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Každý den nové články o produktech z našeho e-shopu

 
Časť konateľov eseročiek je dnes daňovo diskriminovaných
Časť konateľov spoločností s ručením obmedzených je dnes na Slovensku daňovo diskriminovaných. Dôvodom je chybné nastavenie zákona o dani z príjmov. Odborníčka na dane zo spoločnosti Grant Thornton Jana Kyselová radí dať konateľom aspoň minimálny majetkový podiel a presunúť časť príjmov do dividend. Výsledkom bude výrazne nižšie zdanenie, vyšší čistý príjem konateľov, ako aj nižšie náklady pre firmu. Rovnaká pozícia, avšak rozdielna daň Konatelia spoločností s ručením obmedzeným sú v porovnaní s konateľmi akciových spoločností daňovo diskriminovaní. Rozdiel v daniach a odvodoch je však aj medzi samotnými konateľmi s.r.o., a to v závislosti od toho, či majú majetkový podiel. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa totiž dividendy, vyplatené osobám s podielom na základnom imaní spoločnosti alebo členom štatutárneho orgánu, zdaňujú sadzbou 7 %. Problém teda nastáva pri zdanení dividend pre konateľov spoločností s ručením obmedzeným, ktorí nemajú podiel na základnom imaní spoločnosti, pretože podľa stanoviska Finančného riaditeľstva SR sa dividenda vyplatená konateľovi s.r.o., ktorý nemá účasť na základnom imaní, považuje za príjem zo závislej činnosti. „Takýto príjem sa zdaňuje sadzbou dane z príjmov vo výške 19 alebo 25 %. Pritom jediný faktický rozdiel medzi týmito konateľmi je, či majú majetkový podiel. Z hľadiska odmeňovania je to nezmyselná diskriminácia,“ vysvetľuje Jana Kyselová, daňová poradkyňa Grant Thornton.  
Zobraziť článok >
 
Domácnostiam v únii rastú za posledné roky najviac výdavky na bývanie
Európania míňajú zo svojho rodinného rozpočtu mesačne najviac na bývanie. Teda na elektrinu, vodu či plyn. Predstavuje to 24,2 % z ich celkových výdavkov. Druhou najnákladnejšou položkou európskych domácnosti je doprava (13 %), nasleduje položka potraviny a nealkoholické nápoje (12,2 %), výdavky na reštaurácie a hotely (8,8 %) a rekreáciu a kultúru (8,5 %). Aj Slováci mesačne najviac míňajú na bývanie. V rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. Od roku 2007 u nás výrazne tieto výdavky rástli. Kým pred viac ako 10 rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3 %, vlani do bola vyše štvrtina. Rástli ceny elektriny, plynu ale aj celkového nájmu. Práve náklady na bývanie zaznamenali najvyšší nárast za posledné roky. Od roku 2007 do roku 2017 vzrástli o 1,5 % z 22,7 % na 24,2 %. Najviac na bývanie a na náklady s tým spojené míňajú domácnosti vo Fínsku (28,8 %), Dánsku (28,7 %) a Veľkej Británii (26,7 %). Najmenej na Malte (10,1 %), Lotyšsku (14,8 %) a Cypre (15,4 %). Najviac za desať rokov narástli výdavky na bývanie vo Fínsku (+4,8 %), Portugalsku (+ 3,8 %), Holandsku + 3,7 %), Írsku (+3,5 %), Bulharsku (+3,4 %) a Španielsku (+ 3 %). Na druhej strane výdavky na bývanie klesali na Slovensku, a to v priebehu 10 rokov o 2,6 %, nasleduje Estónsko (- 1%), Poľsko (- 0,8 %), Nemecko a Malta (obe -0,7 %), Maďarsko (- 0,5 %) a Švédsko (-0,1 %). Napriek klesajúcej tendencii na Slovensku cítia bežní Slováci od tohto roka opätovné zvyšovanie cien elektriny, tepla či plynu.
Zobraziť článok >
 
Slováci sú so svojim príjmom nadmieru spokojní
Slováci sú so svojim príjmom nadmieru spokojní – aj takto môže znieť jeden z prvoaprílových „overených faktov“. Ale dosť bolo žartov. Pravda je taká, že väčšina Slovákov nie je spokojná so svojim zárobkom a do ideálneho platu im chýba sto a viac eur.  „Priemerná nominálna mzda za celý minulý rok prekročila tisíc eurovú hranicu, nominálne vzrástla až o 6,2 % a predstavovala 1 013 eur. Podpisoval sa pod to hlavne priaznivý ekonomický vývoj v minulom roku, ktorý bol najciteľnejší počas prvých troch kvartálov. Rast nášho HDP bol ťahaný ako zahraničným dopytom, tak aj domácou spotrebou. To sa prelievalo aj do pozitívneho vývoja na trhu práce, kde nezamestnanosť klesala a mzdy rástli. Firmy totiž museli ponúkať lepšie platové ohodnotenie, pokiaľ chceli získať kvalifikovaných pracovníkov,“ vysvetľuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.* Priemerná mzda nám síce narástla, ale plat nad tisíc eur má iba 39 % Slovákov. Väčšina, 61 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, dostáva výplatu s trojmiestnou sumou.  Navyše, Slovensko je v rámci EÚ stále na chvoste. Menej v priemere zarábajú už len v šiestich krajinách (Poľsko, Lotyšsko, Maďarsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko). Najvyššiu priemernú mzdu, ktorá prekračuje hranicu 4 000 eur, majú v Luxembursku, Dánsku a v Holandsku. „Z prieskumu Poštovej banky vyplýva, že by sme chceli zarábať v priemere aspoň o 100 eur viac ako je priemerná mesačná mzda za rok 2018. Ideálny príjem Slovákov je 1129 eur. Pritom predstava o plate, ktorý by priniesol pocit spokojnosti, je u mužov o 200 eur vyššia ako u žien,“ dodáva hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Zobraziť článok >