EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Rodina a děti

 
Výskum a vývoj ako kľúčový cieľ EÚ
Výskum a vývoj právom patria k prioritám EÚ vďaka svojej nevyhnutnosti pre dlhodobý udržateľný rozvoj krajín. Prínosy výskumov prispievajú k lepšej kvalite života a pomáhajú vytvárať vhodné podmienky pre ekonomický rast. Mnohokrát sa dokonca aj objavy spočiatku vnímané ako náhodné ukázali ako veľmi užitočné (napr. penicilín). Empirické výskumy poukazujú na závislosť rastu produktivity krajiny od hrubých domácich výdavkov na výskum a vývoj vyjadrených ako percento HDP (napr. Coccia 2009). Lisabonská stratégia EÚ stanovila štátom únie ako cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj. Keďže tento cieľ nebol do pôvodného termínu roku 2010 splnený, stratégia Európa 2020 ho znovu adoptovala ako jeden z piatich kľúčových cieľov. Napriek tomu je naďalej pre väčšinu krajín EÚ problematické tento cieľ spĺňať. Podľa údajov Eurostatu to v roku 2016 (zatiaľ posledný dostupný údaj)  splnili  iba dve krajiny: Švédsko a Rakúsko (veľmi tesne pod touto hranicou boli Nemecko a Dánsko). Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili Lotyšsko a Rumunsko, ktoré na výskum a vývoj v roku 2016 vynaložili menej ako 0,5 % HDP.  Ako sme na tom? Slovensko v roku 2016 (čo je najnovší dostupný údaj z Eurostatu) vyčlenilo na výskum a vývoj 0,79 % HDP, čo je menej ako 1,18 % z roku 2015 a 0,88 % HDP z roku 2014. Naďalej tak naše výdavky na výskum a vývoj ostávajú pod Lisabonským cieľom. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky je slovenská úroveň výdavkov na výskum a vývoj najnižšia. Bližšie k cieľu EÚ sú Česi s 1,68 % HDP, za nimi nasledujú Maďari (1,21 % HDP) a potom Poliaci (0,97 % HDP). Keď sa pozrieme na výdavky na výskum a vývoj v pomere k obyvateľstvu jednotlivých krajín, na Slovensku to v roku 2016 predstavovalo 118 Eur. V Česku to bol viac ako dvojnásobok, na úrovni 281 Eur na obyvateľa.  Z krajín V4 sa na výskum a vývoj použilo menej peňazí v prepočte na obyvateľa iba v Poľsku (108 Eur). Pritom v tom istom roku sa napríklad vo Švédsku na výskum a vývoj použilo až 1537 Eur na obyvateľa, či v susednom Rakúsku 1255 Eur na obyvateľa.
Zobraziť článok >
 
Slovensko bude treťou najrýchlejšie starnúcou ekonomikou v EÚ
Debaty o zastropovaní odchodu do dôchodku na 64 rokov sa v uplynulých mesiacoch rozrástli ako huby po daždi. Je diskutabilné, či ide o zlepšenie podmienok dôchodkového systému, alebo o naháňanie politických bodov. Namiesto prijímania potrebných opatrení na zatraktívnenie súkromného sporenia sa táto téma zvrhla na preteky, kto ponúkne voličom atraktívnejšie podmienky. „Z úst politikov, ktorí podporujú ústavné zastropovanie dôchodkového veku, však nie je počuť, aké bude mať dopady na ekonomiku a  na výšku penzií. Aj keď v prípade schválenia tohto zákona bude skorší odchod do dôchodku dobrovoľný, jeho prijatie nedáva z ekonomického hľadiska žiaden zmysel,“ upozorňuje Jakub Rosa, analytik Across Private Investments. Skutočnosťou je, že obyvateľstvo starne, čím narastá tlak na verejné financie. „Podľa správy Európskej komisie (EK) sa zo Slovenska stane v nasledujúcich rokoch tretia najrýchlejšie starnúca ekonomika EÚ. V roku 2070 bude ôsma najstaršia. Dramaticky sa zmení aj počet pracujúcich na jedného dôchodcu. Kým v súčasnosti pripadá na jedného dôchodcu 3,2 pracujúceho, v roku 2070 to bude len 1,5 pracujúceho,“ konštatuje J. Rosa a dodáva, že podľa prognóz EK sa bude zvyšovať aj stredná dĺžka dožitia. „Z tohto dôvodu EK očakáva, že v rokoch 2034 - 2070 vzrastú výdavky Slovenska z dôvodu starnutia populácie o približne 3 % HDP, čo je oproti priemeru EÚ vysoké číslo,“ zdôraznil Rosa. V tomto období budú na dôchodok odchádzať silné populačné ročníky, tzv. Husákove deti.
Zobraziť článok >
 
Do troch rokov sa musí viac ako polovica zamestnaných preškoliť
Do roku 2022 bude nutné, aby sa 54 % súčasných zamestnancov preškolilo. Viac ako tretina z nich musí absolvovať tréning v trvaní viac ako 6 mesiacov, 9 % z nich musí absolvovať školenia v dĺžke jedného roka, 10 % ľudí musí získať nové zručnosti tréningami či školeniami po dobu viac ako jedného roka.  Ukázala to analýza Svetového ekonomického fóra. Najžiadanejšou zručnosťou na trhu práce bude v budúcich rokoch analytické myslenie a inovatívnosť.  „Trh práce si celosvetovo ale aj na Slovensku bude postupne vyžadovať viac zručností v oblasti technológií a programovania. Rastie dopyt po IT špecialistoch. Zamestnávatelia však budú vyžadovať od zamestnancov aj kreativitu, originalitu a kritické myslenie. Do popredia sa dostáva flexibilita a komplexné riešenie problémov,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Analýza predpokladá, že približne polovica všetkých rekvalifikácií zamestnancov bude vo firmách realizovaná prostredníctvom interných oddelení, približne štvrtina prostredníctvom súkromných poskytovateľov odbornej prípravy a približne pätina prostredníctvom verejných vzdelávacích inštitúcií. „Očakáva sa, že približne 34 % rekvalifikácií, ktoré majú byť poskytnuté priamo zamestnávateľmi, budú platné aj mimo danej firmy. Tieto akreditované kurzy významne podporia zvyšovanie kvalifikácie podnikov a zlepšia výsledky ich pracovníkov. Tieto zistenia vyzdvihujú budúcu úlohu spoločností ako vzdelávacích organizácií,“ skomentovala Buchláková. Postupne sa bude dostávať do úzadia trvalý pracovný pomer, pričom do popredia sa môže dostať najímanie dočasných pracovníkov alebo samostatne zárobkové osoby.    
Zobraziť článok >
 
Vyrovnaný rozpočet je na spadnutie
Koncom minulého týždňa bol zverejnený predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019-21, ktorý ešte potrebuje schváliť parlament. Aktuálny odhad schodku verejných financií pre tento rok sa znížil na  0,6 % HDP, čo je o 0,2 percentuálneho bodu nižšie oproti pôvodnému rozpočtovanému cieľu. Náš odhad fiškálneho deficitu pre tento rok je mierne vyšší, na úrovni 0,8 % HDP.   Budúci rok by podľa návrhu rozpočtu mal deficit verejných financií klesnúť na 0,1 % HDP a následne by v roku 2020 malo byť hospodárenie vyrovnané. Pre rok 2021 rozpočet predpokladá dokonca mierny fiškálny prebytok na úrovni 0,2 % HDP. Tieto odhady sú v súlade so strednodobým rozpočtovým cieľom.  Na príjmovej strane rozpočtu, teda na výbere daní, vidieť veľmi priaznivú cyklickú pozíciu slovenskej ekonomiky a oživený trh práce. Ekonomika rastie rezkým tempom, ktoré by sa v nasledujúcom roku malo ešte zrýchliť (podporené spustením výroby v novej automobilke ako aj stále silným domácim a zahraničným dopytom). Uťahovanie trhu práce – pokles miery nezamestnanosti, rast zamestnanosti naprieč sektormi – vytvára tlak na rast miezd a tak prispieva k rastu disponibilných príjmov domácností. Práve priaznivá makroekonomická situácia a lepšia efektívnosť výberu daní výrazne navyšujú očakávané daňové a odvodové príjmy.   Na výdavkovej strane sú okrem iného zohľadnené aj nové navrhované opatrenia z tzv. sociálneho balíčka ako aj rast platov vo verejnej správe – navrhovaných 10 % od januára 2019 a potom rovnako o 10 % k januáru 2020.  
Zobraziť článok >
 
Ako sa vekom sa menia preferencie detí?
Vek detí má vplyv na ich preferencie v tom, na čo míňajú peniaze. Na prvom stupni sú to najmä sladkosti (91 %) a hračky (62 %) a  na druhom už je to zábava s kamarátmi (67 %). Tá je dôležitá aj pre stredoškolákov (62 %), ale najviac peňazí míňajú na oblečenie a topánky (68 %).   Ak si žiaci sporia, najčastejšie je to na elektroniku a oblečenie (viac ako 25 %). Takmer jedna tretina žiakov základnej školy si však odkladá peniaze bez presne určeného cieľa,. Čím je dieťa staršie, tým má jasnejšiu predstavu o tom, na čo peniaze využije. Vidno to najmä u stredoškolákov, u ktorých si veľká časť šetrí na leto (33 %) a cestovanie, auto, ďalšie štúdium (viac ako 20 %) či na vlastné bývanie (13 %). Mobil je základ Škola, základ života. Mobil, základ školy. Na prvom stupni ho má až 63 % žiakov (49 % smartfón a 14 % tlačidlový), na druhom stupni je to však už 95 %, u stredoškolákov 100 % a takmer všetci smartfón. „Zaujímavý je vekový posun pri získaní prvého mobilu. Kým dnešní stredoškoláci ho dostali najčastejšie vo veku 9 až 12 rokov, dnešní žiaci základnej školy už vo veku 6 až 8 rokov. A v Bratislave malo mobil pred príchodom do prvého ročníka už každé šieste dieťa,“ poznamenala Buchláková. Mobil využívajú deti a mladí najmä na sťahovanie hier, aplikácií či hudby zadarmo. Stredoškoláci s mobilom zároveň bankujú – kontrolujú si stav konta či platia.    
Zobraziť článok >
1 2 3