EIFFEL OPTIC ESHOPEIFFEL.SK Pre mužov Pre ženy Zľavy a akcie

Rodina a děti

 
Kedy je čas dávať deťom vreckové?
Deti a peniaze. Dosť dôležitá kapitola východy. Kedy a ako začať deti vychovávať k finančnej zodpovednosti? Naučte vnímať hodnotu peňazí Rodičia by sa mali rozprávať sa s deťmi o peniazoch, ich hodnote a učiť ich s nimi narábať čím skôr. Od útleho detstva by mali rodičia viesť svoje ratolesti k finančnej gramotnosti. Práve nástup do prvého ročníka základnej školy je moment, od ktorého je vhodné dávať dieťaťu pravidelne malé vreckové, aby sa naučilo vnímať hodnotu peňazí. Vo veku 6 až 7 rokov je to suma do 5 eur mesačne.  „Vždy je lepšie, aby dieťa malo reálne skúsenosti s reálnymi peniazmi. Zo začiatku môžu deti dostávať len symbolické vreckové. Jeho míňanie by mali rodičia kontrolovať, a prípadne dieťaťu vysvetliť, ako si sporiť do budúcnosti,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Najlepšie je dávať deťom vreckové pravidelne každý týždeň, pretože najmä menšie deti majú tendenciu minúť naraz väčšiu sumu na nepotrebné veci či sladkosti  Na cesty je lepšia bezhotovosť Pre deti staršie ako 10 rokov sa odporúča založiť detskú kartu, na ktorú im rodičia môžu posielať vreckové či iné pravidelné alebo nepravidelné príspevky. Navyše, rodičia majú prostredníctvom internetbankingu prehľad o výdavkoch dieťaťa a môžu mu nastaviť primeraný mesačný limit, ktorý ho naučí rozumne hospodáriť.  „Karta je užitočná aj v prípadoch, ak je dieťa mimo domova (napr. v tábore alebo na školskom výlete) a potrebuje peniaze na nečakané výdavky. Rodič mu ich tak môže rýchlo prevodom poslať. Na zriadenie karty štandardne stačí, ak rodič príde do banky s rodným listom svojho dieťaťa,“ doplnila Buchláková.    
Zobraziť článok >
 
Zavedenie nároku na 13. a 14. plat príliš nefunguje
Od 1. mája 2018 umožňuje Zákonník práce zamestnávateľom daňovo zvýhodnené vyplácanie 13. platu (dovolenkový plat) a 14. platu (vianočný plat). Firmy mohli podľa nových podmienok poskytnúť zamestnancom 13. platy  prvýkrát v júni 2018. V skutočnosti tak v dôsledku zlého nastavenia podmienok urobilo len minimum firiem. Podpory je málo „Zo všetkých našich klientov, ktorí pôsobia vo výrobných aj nevýrobných sektoroch, túto možnosť dokázalo využiť menej ako päť percent firiem. Odhadujem, že na Slovensku vyplatili dovolenkový 13. plat  podľa nového systému menej ako 3 percentá firiem,“ hovorí Silvia Hallová, daňová partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.  Zlá podpora Hlavným dôvodom, prečo podpora 13. a 14. platov nefunguje, je zlé nastavenie podmienok. Oslobodenie sumy 500 eur od daňového zaťaženia príde až od roku 2019, nulové sociálne odvody z 13. a 14. platu budú možné až od roku 2021. Finančná úľava pre zamestnávateľov  je tak dnes podľa podmienok Zákonníka úplne minimálna. Pri zdravotnom poistení zo sumy 500 eur ušetrí firma maximálne 16,20 eura. Zamestnávatelia okrem toho majú problém s určením priemerného príjmu. Napríklad prémie, ktoré presahujú priemerný príjem, im pri 13. plate dodatočne zvyšujú mzdové náklady,“ vysvetľuje najväčšie problémy S. Hallová. “Zavedenie takzvaného nároku na 13. a 14. plat sa ukázal ako čisto propagandistický krok. Celé to znie skvelo, avšak v skutočnosti toto opatrenie neprinieslo zamestnancom prakticky nič.“  
Zobraziť článok >
 
Kedy dostávajú deti najčastejšie darčeky? Vianoce to nie sú
Príležitostí na obdarovanie ratolestí je počas roka hneď niekoľko. Vianoce pritom nie sú sviatkom, kedy deti dostávajú najčastejšie darček. Až 95 % rodičov dáva deťom darček na narodeniny, pri Vianociach je to 92 %. Okrem klasických príležitostí na obdarovanie sa pridávajú Deň detí, úspechy detí a niekedy vysvedčenie. Čoraz častejšie sa v slovenských domácnostiach stáva, že deti si namiesto hračiek, kníh či oblečenia želajú na narodeniny či  Vianoce elektroniku, no mnohí aj obálku s peniazmi.  „Vianoce sú o prekvapeniach, narodeniny o želaniach a praktických potrebných veciach. Vysvedčenie sa väčšinou oslavuje hromadnou zmrzlinou alebo nejakým rodinným udalostiam, zriedka darčekom. Darované darčeky pre deti sú najčastejšie lego, bicykel, bábiky, korčule, knižky, mobil či tablet,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Z výsledkov unikátneho prieskumu Slovenskej sporiteľne, v ktorom banka zisťovala finančné správanie detí a mladých, vyplýva, že priania detí nie sú vždy v súlade s plánmi rodičov.  „Deti najviac túžia po peniazoch, ktoré sú v rebríčku u rodičov až na desiatej pozícií, ale aj po mobile či oblečení. Najviac sa tieto generácie k sebe blížia pri výlete či praktickom darčeku podľa aktuálnych potrieb,“ skonštatovala Buchláková. Peniaze si praje dostať až takmer polovica stredoškolákov, 20 % žiakov prvého stupňa a štvrtina žiakov druhého stupňa základných škôl. Mobil skóruje hlavne u detí na základných školách. Naopak najmenší záujem bol prejavený o vyrobené darčeky, bábiku a spoločenské hry. Medzi top 10 darčekov, ktoré si želajú žiaci základných škôl, patrí takisto oblečenie, výlet, počítač či notebook, kozmetika,  kniha, hracia konzola či lego.  
Zobraziť článok >
 
Ako šetriť viac peňazí?
Základné pravidlo je, že sporiť by ste mali z toho, čo dostanete na začiatku mesiaca, nie z toho, čo vám zostane na jeho konci. Pretože sa ľahko môže stať, že vám nezostane nič. Praktické je nastaviť si trvalý príkaz, ktorý vám bude vždy po termíne výplaty posielať peniaze na sporiaci účet, tak, aby ste na ne nemali dosah a neminuli ich na veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujete. Nevyhnutnou súčasťou projektu „Ako ušetriť“ je domáci audit výdavkov, aby ste vedeli koľko a na čo míňate. Jednoduchou pomôckou je spísať si všetky príjmy a výdavky na papier či do počítača. Značná časť výdavkov je pravidelného charakteru a vieme ich definovať prakticky okamžite, iné sa nevyskytujú až tak často, prípadne ich výška kolíše. Preto je dobré ich sledovať aspoň 2-3 mesiace, zapisovať si jednotlivé položky a skúsiť ich rozkategorizovať (bývanie, strava, doprava, drogéria, kultúra, koníčky a pod.). Následne je možné zamerať sa na hľadanie úspor. Okrem identifikácie nadbytočných výdavkov je dobré si  stanoviť limity pre jednotlivé skupiny výdavkov a tie dodržiavať. Ušetriť sa dá napríklad zdieľaním vecí s rodinou, priateľmi či susedmi. To dobre funguje najmä pri veciach občasného použitia, ako je napríklad vŕtačka či strešný nosič na auto. Nakupovať treba plánovane, nie impulzívne a preto by pri nakupovaní mal byť samozrejmosťou nákupný zoznam. „V obchode sa často sa necháme zlákať výhodnou ponukou na niečo, čo reálne nepotrebujeme, prípadne bez čoho sa vieme bez problémov zaobísť. Alebo kupujeme veci, ktoré použijeme len raz a potom nám doma zbytočne zaberajú miesto. Často tiež platíme za rozsah služieb, ktorý je nad naše reálne potreby – napríklad káblovka, internet, mobilný paušál,“ radí Buchláková.
Zobraziť článok >
 
Slovensko bude treťou najrýchlejšie starnúcou ekonomikou v EÚ
Debaty o zastropovaní odchodu do dôchodku na 64 rokov sa v uplynulých mesiacoch rozrástli ako huby po daždi. Je diskutabilné, či ide o zlepšenie podmienok dôchodkového systému, alebo o naháňanie politických bodov. Namiesto prijímania potrebných opatrení na zatraktívnenie súkromného sporenia sa táto téma zvrhla na preteky, kto ponúkne voličom atraktívnejšie podmienky. „Z úst politikov, ktorí podporujú ústavné zastropovanie dôchodkového veku, však nie je počuť, aké bude mať dopady na ekonomiku a  na výšku penzií. Aj keď v prípade schválenia tohto zákona bude skorší odchod do dôchodku dobrovoľný, jeho prijatie nedáva z ekonomického hľadiska žiaden zmysel,“ upozorňuje Jakub Rosa, analytik Across Private Investments. Skutočnosťou je, že obyvateľstvo starne, čím narastá tlak na verejné financie. „Podľa správy Európskej komisie (EK) sa zo Slovenska stane v nasledujúcich rokoch tretia najrýchlejšie starnúca ekonomika EÚ. V roku 2070 bude ôsma najstaršia. Dramaticky sa zmení aj počet pracujúcich na jedného dôchodcu. Kým v súčasnosti pripadá na jedného dôchodcu 3,2 pracujúceho, v roku 2070 to bude len 1,5 pracujúceho,“ konštatuje J. Rosa a dodáva, že podľa prognóz EK sa bude zvyšovať aj stredná dĺžka dožitia. „Z tohto dôvodu EK očakáva, že v rokoch 2034 - 2070 vzrastú výdavky Slovenska z dôvodu starnutia populácie o približne 3 % HDP, čo je oproti priemeru EÚ vysoké číslo,“ zdôraznil Rosa. V tomto období budú na dôchodok odchádzať silné populačné ročníky, tzv. Husákove deti.
Zobraziť článok >
 
Vyrovnaný rozpočet je na spadnutie
Koncom minulého týždňa bol zverejnený predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019-21, ktorý ešte potrebuje schváliť parlament. Aktuálny odhad schodku verejných financií pre tento rok sa znížil na  0,6 % HDP, čo je o 0,2 percentuálneho bodu nižšie oproti pôvodnému rozpočtovanému cieľu. Náš odhad fiškálneho deficitu pre tento rok je mierne vyšší, na úrovni 0,8 % HDP.   Budúci rok by podľa návrhu rozpočtu mal deficit verejných financií klesnúť na 0,1 % HDP a následne by v roku 2020 malo byť hospodárenie vyrovnané. Pre rok 2021 rozpočet predpokladá dokonca mierny fiškálny prebytok na úrovni 0,2 % HDP. Tieto odhady sú v súlade so strednodobým rozpočtovým cieľom.  Na príjmovej strane rozpočtu, teda na výbere daní, vidieť veľmi priaznivú cyklickú pozíciu slovenskej ekonomiky a oživený trh práce. Ekonomika rastie rezkým tempom, ktoré by sa v nasledujúcom roku malo ešte zrýchliť (podporené spustením výroby v novej automobilke ako aj stále silným domácim a zahraničným dopytom). Uťahovanie trhu práce – pokles miery nezamestnanosti, rast zamestnanosti naprieč sektormi – vytvára tlak na rast miezd a tak prispieva k rastu disponibilných príjmov domácností. Práve priaznivá makroekonomická situácia a lepšia efektívnosť výberu daní výrazne navyšujú očakávané daňové a odvodové príjmy.   Na výdavkovej strane sú okrem iného zohľadnené aj nové navrhované opatrenia z tzv. sociálneho balíčka ako aj rast platov vo verejnej správe – navrhovaných 10 % od januára 2019 a potom rovnako o 10 % k januáru 2020.  
Zobraziť článok >
 
Výhody a nevýhody eura
Jednou z nesporných výhod spoločnej európskej meny je zníženie transakčných nákladov. To je pre Slovensko veľmi dôležité, nakoľko sme malá a proexportne orientovaná ekonomika. Pred prijatím eura museli mnohé slovenské exportné firmy platiť za výmenu zahraničných mien do slovenských korún alebo napríklad aj za poistenie voči kurzovým výkyvom. Jednoduchšie to majú aj „obyčajní“ ľudia, ktorí pri vycestovaní do krajiny eurozóny taktiež ušetria čas aj peniaze, keďže im odpadajú náklady spojené s výmenou peňazí.  Tým, že máme rovnakú menu ako ďalších 18 krajín eurozóny, sa výrazne zjednodušuje situácia aj pre bežných spotrebiteľov. Ceny tovarov a služieb sa tak totiž stávajú na európskom trhu transparentnejšími, čo pôsobí na zvyšovanie konkurencie. Spotrebitelia totiž dokážu jednoduchšie porovnávať domáce ceny tovarov a služieb s cenami v krajinách, v ktorých sa tiež platí eurom. Prijatie eura sa podpísalo aj pod zrýchlenie hospodárskeho rastu, ktorý sám o sebe ďalej pôsobí na zvyšovanie životnej úrovne a rast zamestnanosti a miezd. Existencia eura na Slovensku je totiž lákadlom pre zahraničných investorov, nakoľko zjednodušuje prístup na náš trh. Prílev zahraničných investícií sa preklápa do zvýšeného dopytu po pracovných silách, čo následne znižuje nezamestnanosť. Každá minca však má dve strany. Rovnako je tomu aj v prípade eura. Tým, že Slovensko prijalo spoločnú menu, stratilo nezávislú menovú politiku a tým pádom sa musí prispôsobovať menovej politike Európskej centrálnej banky. A to nemusí byť vždy pre našu ekonomiku výhodné. Okrem toho sa Slovensko zaviazalo napríklad aj k účasti na záchranných mechanizmoch eurozóny. Zavedenie spoločnej európskej meny uľahčilo našincom cestovanie do zahraničia, znížilo ich náklady na bankové poplatky. Na druhej strane finančné inštitúcie prišli o časť svojich výnosov práve zo zmenárenských transakcií a devízových obchodov.  
Zobraziť článok >
1 2 3