Chuck Palahniuk: Bolestná cesta k úspechu
Na autorských čítaniach odmieta podpisovať ruky, nosí si umelé údy a hádže ich podpísané ho hľadiska. Vedie si morbídnu štatistiku, koľko ľudí na jeho prezentáciách odpadlo. Vykľul sa z nenápadného truľa, ktorému v rodine vyčíňal masový vrah. Dnes patrí k najuznávanejším autorom sveta, ktorý si povedal, že konvencia je ako stará košeľa, nepotrebná a fádna.
Nemal som sa narodiť
Toľkokrát omieľaná veta, ktorú si mladých Chuck prehrával v hlave ako poškriabanú platňu. Jeho život rozhodne nezačal ako rozprávkový sen, hoci vyrastal v Amerike. Narodil sa 21. februára 1962 a korene má na Ukrajine. Chuckov starý otec sa jedného večera zakrádal mestom, aby vystrieľal temer celú svoju rodinu. Stal sa tak prototypom vnukových kníh, ktorý postavy podobného rangu vyťahuje z toho najposlednejšieho močiara ľudskej psychiky aj spoločnosti. Hoci Chuck vyštudoval žurnalistiku, trinásť rokov hrdlačil za pásom v továrni na automobily. Keď si z jeho subtílneho výzoru a silných okuliarov robili kolegovia žarty, nevedeli, že majú pred sebou jedného z najvýznamnejších spisovateľov 21. storočia. Chuck totiž chytil pero až po tridsiatke, ale tepe s ním ako dlátom poriadne hlboko a úspešne.
Najlepšie sa odráža od vlastného dna
Pohnuté detstvo vťahovalo Chucka na úplné dno a ako mladík sa stal členom Spoločnosti kakofónie, anarchistov, ktorých zmyslom života sú bohapusté lotroviny. Chuck zapadol dokonale a jednou z najlepších vecí, aké si vychutnával boli nezmyselné bitky a opiáše až do krvi a bezvedomia. Práve z tohto obdobia čerpal spomienky pri písaní jeho najznámejšej knihy.
Otec najznámejších bitkárov
Ako vychýrený výtržník a anarchista však v sebe udržiaval malú iskierku autorských zručností, ktoré nechcel rozpustiť v nenávratne. Navštívil hodinuy kreatívneho písania Toma Spanbauera, ktorý ho priviedol k písaniu. Prvý román mu vydavateľ vyhodil z okna, pri druhom ho otočili rovno pri dverách, no v roku 1996 prišiel s Klubom bitkárov a z ulice sa presťahoval do prezidentských apartmánov. Chuck píše tvrdo, nekompromisne a doslova minimalisticky. Písanie berie ako pouličnú bitku, kde sú kvetnaté reči zbytočnosť a najlepšími argumentmi sú tvrdé rany. Jeho próza vybočuje z každej normy a sláva prišla ruka v ruke s výnimočnosťou, ktorú nepodriadil žiadnemu diktátu literárnych pravidiel, ani vydavateľom. Na vrchol sa vydriapal zubami, nechtami a päsťami, nešiel po vyšliapanej ceste žiadneho autorského štýlu, ale priamou ranou k úspechu.
Mačo porno
Niektorí kritici tak nazývajú Palahniuokove knihy, on si pomenovanie pochvaľuje a tvrdí, že spája jeho dva najobľúbenejšie postoje. Ťažko rozlíšiť, či je génius, alebo blázon. Vedie si obskúrny rebríček, koľko ľudí na čítaniach jeho publikácií už odpadlo. Osobný rekord drží poviedka Črevá, ktorá naraz odrovnala 73 ľudí. Nevlastní televíziu a rád mystifikuje. O tom, že jeho 14 titulov napriek špecifickosti zožína úspech, svedčí jeho konto aj davy čitateľov.
Prečítajte si knihy majstrov na: http://knihy.eiffeloptic.sk